Takzvaný zelený prechod necháva ženy za sebou – ignorujú ekológiu, starostlivosť a domorodú pôdu v prospech ťažobných riešení založených na zisku.
Súčasným riešením OSN na zmiernenie dôsledkov globálnej zmeny klímy je poskytnúť rozvojovým krajinám 300 miliárd USD ročne až do roku 2035. Nejde ani tak o riešenie, ako o statný náplasť aplikovaný na hlbokú a pretrvávajúcu environmentálnu krízu.
Ideou Konferencie zmluvných strán OSN (COP) o environmentálnej a ekonomickej udržateľnosti sú obnoviteľné energie; existuje však dlhodobejšia metóda na zmiernenie dopadov zmeny klímy: ekológia. Ekologické riešenia klimatickej krízy sa nezameriavajú na výrobu opravy, ale skôr na využitie prirodzených interakcií Zeme na zdvíhanie ťažkých bremien.
Každý rok od roku 1995 sa členské štáty OSN stretávajú, aby diskutovali o klimatickej kríze planéty počas stretnutí COP. Tento rok sa koná 30. výročné stretnutie, ktoré sa bude konať 10. až 21. novembra v Beléme v Brazílii.
„Neviem, či tu sedím a mám déjà vu, (ale zelený prechod) znie ako remix kolonializmu, a preto mám pocit, že prechod, ktorý nie je spravodlivý, spravodlivý, rýchly, feministický a plne financovaný, bude vždy viazaný obmedzeniami,“ povedala Ayshka Najib, klimatická aktivistka z Dubaja.
Keď sa riešenia, ako je tento veľký náplasť, snažia skryť chrastu, ktorá je ľudskou pomliažkou klimatických zmien, spojili sa Women's Earth and Climate Action Network, aby prediskutovali, čo by malo byť na stole na nadchádzajúcom stretnutí COP30.
Viac ako 100 panelistov z 50 krajín sa koncom minulého mesiaca pripojilo k Osprey Orielle Lake, zakladateľovi a výkonnému riaditeľovi WECAN, na šesťdňový webový seminár. Diskusia vedená ženami sledovala ekologické riešenia klimatickej krízy, ako aj ochranu žien a domorodých komunít najviac ohrozených zmenou klímy. Takmer každá žena hovorila o prechode od riešenia krízy planéty na technologickom základe smerom k budúcnosti, ktorá zahŕňa ekológiu.
„Vieme, čo funguje,“ povedal Lake. „Hnutia, ktoré regenerujú zem a zároveň živia rodiny, politiky zakorenené v nápravách klímy a ekonomikách založených na starostlivosti, nie korporátne greenwashing, (ale) spravodlivé, rýchlo financované ukončenie používania fosílnych palív a jasné pochopenie, že vedenie žien… vo všetkých sektoroch nie je voliteľné. Je to nevyhnutné.“
Takzvaný zelený prechod
WECAN sa zameriava na pozdvihnutie ženských hlasov, pokiaľ ide o vytváranie riešení pre klimatickú krízu na Zemi. Len osem zo 78 lídrov, ktorí sa zúčastnili COP29, boli ženy. Na takom celosvetovo kľúčovom stretnutí je stále vidieť veľký rodový rozdiel.
Takáto medzera neumožňuje, aby boli vypočuté hlasy, ktoré sú klimatickou zmenou najviac zasiahnuté. Ženy majú 14-krát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia ako muži pri klimatických katastrofách a podľa výskumu OSN sa počet vrážd žien počas vĺn horúčav zvyšuje o 28 percent. Takže zatiaľ čo rozvinuté krajiny môžu sledovať, ako stúpajú hladiny morí a ako sa menia globálne teploty, sú to ženy a domorodé komunity v nerozvinutých krajinách, ktoré najviac pociťujú tento vplyv.
Ženy neúmerne tvoria miliónovú najchudobnejšiu populáciu sveta kvôli dynamike moci, rozdielom v mzdách a spoločenským očakávaniam. A práve kvôli týmto premenným sú ženy zraniteľnejšie voči nedostatku potravín, rodovo podmienenému násiliu a vysídľovaniu, najmä počas klimatických katastrof, hladomoru alebo sucha.
Cieľom zeleného prechodu je podporovať obnoviteľné energie a implementovať environmentálne udržateľnejšie obchodné postupy a praktiky životného štýlu. Panelisti ako Elle Rávdná Näkkäläjärvi, ktorá je aktivistkou Sȧmi, hovorili o bezprostredných účinkoch zeleného prechodu v niektorých regiónoch sveta, ako je ten jej v Nórsku.
Näkkäläjärvi v súčasnosti bojuje za práva domorodých populácií sobov poškodzovaných ťažbou medi, ako aj inštaláciami veterných turbín v krajine.
Ťažba medi je potrebná na ťažbu drahého kovu, ktorý sa čiastočne používa na vytvorenie menej nehospodárneho hospodárstva. Pomáha to „uzatvoriť kruh“ pri výrobe produktov, ako sú obnoviteľné energie, aby sa dali recyklovať a znovu použiť, namiesto toho, aby sa spoliehali na systémy, ktoré podporujú neudržateľné a nehospodárne postupy.
Meď je dôležitá pre zelený prechod, pretože sa používa takmer vo všetkých obnoviteľných zdrojoch energie. Kov je ideálny na to, aby cez neho mohla prúdiť energia bez toho, aby jej príliš veľa stratilo. Ale aj keď to môže pomôcť klimatickej kríze z dlhodobého hľadiska, komunity ako Näkkäläjärvi pocítia iný druh vplyvu.
„Celý tento prípad odhaľuje, ako asymetrické mocenské vzťahy naďalej pripravujú pôdu pre koloniálne vyvlastňovanie, vyvlastňovanie pôdy Sȧmi a tiež ľudské práva v tomto takzvanom prechode na zelenú energiu,“ povedala.
Ťažobná spoločnosť Nussir ASA bude riadiť operácie v Nórsku. Näkkäläjärvi uviedol, že spoločnosť vyloží hlušinu z ťažby do nórskeho Repparfjordu. Hornatý región, kde dôjde k inváznej povrchovej ťažbe, ovplyvní rozľahlú pôdu potrebnú na pasenie a pasenie sobov, ktoré Sȧmi využívajú na potravu, materiály a ako spôsob zachovania ich generácie trvajúcej kultúry.
„Sú na diaľnici, ktorá vedie k úplnému zničeniu územia a vôd v tej istej oblasti,“ povedal Näkkäläjärvi. „Zelená zmena je do značnej miery hrou dymu a zrkadiel a zeleného umývania starej dobrej ťažobnej kapitalistickej chamtivosti. Takzvané riešenia prechodov nie sú len falošné, ale prispievajú k urýchľovaniu znečistenia, strate biodiverzity a strate pôdy a tým aj našej kultúry.“
Po zvážení ekologickej perspektívy globálnej krízy – vrátane ľudských interakcií s planétou – sa lídri môžu rozhodnúť vytvoriť holistickejšie riešenia, ktoré prepletú klímu, domorodý kolonializmus a životy žien.
Spravodlivý prechod
Zelený prechod zriedkavo zahŕňa – ak vôbec niekedy – úplný prechod od fosílnych palív a následne odklon od nespravodlivých pracovných podmienok. Podobne ako medené bane v Nórsku sú na výrobu obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne panely, potrebné intenzívne ťažobné operácie. Kovy ako kobalt sa ťažia predovšetkým v Konžskej demokratickej republike pre lítium-iónové batérie v elektrických vozidlách.
Pokiaľ ide o tok odpadu a spôsob, akým sa tieto kovy získavajú, Susana Muhamad, bývalá ministerka životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja Kolumbie, počas webinára povedala, že tento začarovaný kruh je neudržateľný:
„Ostatné strany vidia, že ďalšou zmenou bude iná verzia zeleného kapitalizmu… logikou ťažby (globálneho) Severu z (globálneho) Juhu je schopnosť implementovať technológie na Severe. Toto nemôže byť ďalší cyklus, pretože to bude koniec procesu.“
Zatiaľ čo sa planéta potrebuje vyliečiť zo znečistenia a ťažby, národy a komunity musia nájsť spôsoby, ako bojovať za ženy, ktoré sú najviac zasiahnuté zmenou klímy a nespravodlivosťou, ktorá s ňou súvisí.
„Ako ženy… musíme vstať a podporiť ženy. Môžeme urobiť prechody spravodlivé, len pre ženy, pre domorodé ženy, pre domorodé komunity,“ povedala Hindou Oumarou Ibrahim, čadská ekologická aktivistka a geografka.
Ale predtým, ako sa OSN začne venovať zelenému prechodu, je potrebné uskutočniť viac rozhovorov so ženami. Viac rozhovorov o ich každodennom živote, keď sa klimatická kríza zhoršuje. Viac konverzácií o ich zhoršených pracovných podmienkach v dôsledku meniacej sa klímy a o tom, či práce, ktoré vykonávajú, ako napríklad neplatená opatrovateľská práca, sú dostatočne uznávané, keď sa pracovné miesta stávajú ťažšími, no stále dôležitejšími.
Takmer 708 miliónov žien na celom svete vykonáva neplatenú opatrovateľskú prácu – a táto práca sa bude meniť spolu s klímou. Práve teraz sa zdá, že došlo k odpojeniu. Táto práca je dôležitá, život zachraňujúca, no napriek tomu ju rodiny žien a dokonca ani OSN vo veľkej miere neuznávajú.
Ako sa kríza planéty zrýchľuje a stáva sa vážnejšou, potreba tohto druhu starostlivosti bude narastať. Starostlivosť siaha široko ďaleko, od starých ľudí cez deti až po chorých a zranených. V roku 2023 došlo na celom svete k 399 prírodným katastrofám v porovnaní s celosvetovým priemerom 369 v rokoch 2003 až 2022. S čoraz častejšími katastrofami narastá aj potreba starostlivosti.
Podľa Fleur Newman, právničky a vedúcej jednotky Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, sa peňažná hodnota neplatenej opatrovateľskej práce rovná 11 biliónom dolárov. „Tieto podhodnotené alebo neviditeľné systémy, ktoré zahŕňajú ekonomiku starostlivosti,… (vykonávajú) vo veľkej miere ženy na celom svete. Je to… absolútne nevyhnutná práca pre fungovanie našich ekonomík a spoločností,“ povedal Newman.
„Ženy vykonávajú denne okolo 12,5 miliardy (hodín) opatrovateľskej práce,“ povedal Najib. „Nemôžeme prejsť z jednej ťažobnej ekonomiky, ktorá je postavená na chrbte žien, do druhej, a preto potrebujeme rodovo spravodlivý prechod, ktorý uznáva neplatenú a neuznanú opatrovateľskú prácu.“
O spravodlivých prechodoch, o ktorých hovoril Najib, sa diskutuje od roku 1980 a spája zelené hospodárstvo s rovnakými pracovnými príležitosťami. Až donedávna, keď sa planéta otepľuje a čoraz viac krajín je poškodzovaných klimatickými zmenami, národy uvažujú nad touto myšlienkou vážnejšie a do svojich klimatických plánov zaraďujú princípy spravodlivého prechodu.
Princípy spravodlivého prechodu načrtnuté Ministerstvom práce Spojených štátov amerických v súčasnosti uvádzajú, že vláda použije zákon o infraštruktúre oboch strán a zákon o znižovaní inflácie na vytváranie viac zelených pracovných miest, investovanie do čistej energie a implementáciu ochrany pre znevýhodnené komunity. Po ukončení Zeleného nového údelu na základe výkonného nariadenia prezidenta Donalda Trumpa Unleashing American Energy a zničení IRA vládnym návrhom One Big Beautiful Bill sa však tieto princípy zdajú byť ďaleko v spätnom zrkadle krajiny.
Čaká sa na COP30
20. júna André Aranha Correa do Lago, brazílsky klimatický diplomat a prezident COP30, napísal svoj štvrtý list od predsedníctva, v ktorom vyzval na spravodlivý a spravodlivý energetický prechod. Corrêa do Lago v liste načrtol „šesť osí“ programu COP30:
- Premenlivá energia,
- Stať sa správcami života na zemi a na mori,
- Inovácia poľnohospodárstva,
- budovanie dlhodobejšej infraštruktúry,
- Pestovanie sociálneho rozvoja a
- Umožnenie a zrýchlenie financií a technológií.
V jeho liste je jediná zmienka o pohlaví, ale keďže okolo stolov na stretnutiach COP sedí viac žien, tým viac hlasov môže a bude počuť. Rita Uwaka, aktivistka za sociálne a rodové práva so sídlom v Nigérii, pracuje na zvyšovaní povedomia o problémoch žien spôsobených klimatickou krízou. Vzhľadom na nedostatok rodovo rôznorodého vedenia na celom svete Uwaka povedal, že zapojenie žien do správy vecí verejných bude rozhodujúce pre nápravu toho, ako ľudia reagujú na zmenu klímy.
„Naše riešenia musíme vybudovať… prostredníctvom agroekologických prostriedkov,“ povedal Uwaka. „Podpora agroekologických mentorov, propagácia mentorov komunitného manažmentu lesného priestoru, kde zveríme správu našich lesov do rúk ľudí, bude znamenať veľký pokrok pri zmierňovaní klimatickej krízy.“
Zelený prechod je nevyhnutný na zmiernenie globálnej zmeny klímy. Svetoví lídri však musia pochopiť cenu, ktorú za to ženy platia. Panelisti diskutovali o tom, že zelený a spravodlivý prechod je jeden za všetkých, nie všetci za jedného.
„Ženy a dievčatá sú tlačené do prvej línie krízy, ktorú nezačali,“ povedal Lake. „Klimatická nespravodlivosť je dedičstvom kolonializmu, vykorisťovania chamtivosti zašitej do švíkov globálnej komunity postavenej na ťažbe… (A)autoritárstvo a imperializmus znečisťujú a znesväcujú naše životy.“
