„Toto miesto v nás niečo zlomilo.“ Len vás žiadam, aby ste na nás nezabudli.“ Prudký nárast rodinných väzieb zbavuje deti prisťahovalcov stability, bezpečia a detstva samotného.
Každý deň, keď sa venujeme svojej rutine práce, školy a rodičovstva, stovky detí sú zamknuté v amerických imigračných záchytných centrách.
Politiky zadržiavania detí rodičov bez dokladov sa v rôznych správach menili: V roku 2021 bola prax rodinného zadržiavania do značnej miery zastavená za vlády Bidena, ktorá v priemere predstavovala približne 25 detí vo väzbe denne. Od začiatku druhej Trumpovej administratívy v roku 2025 však bolo zadržiavanie detí obnovené a rozšírené.
Začiatkom roku 2026 sa počet detí vo väzbe ICE desaťnásobne zvýšil, pričom v priemere je denne zadržiavaných viac ako 220 detí. Mnohé z týchto detí sa narodili alebo prežili takmer celý svoj život v Spojených štátoch; navštevovali škôlky a školy, hrali sa v miestnych parkoch a navštevovali knižnice. Boli jednoducho deťmi – kým ICE nenarušil ich vnútorné svätyne rodiny a bezpečia.
Rodiny a deti, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v južnom Texaskom rodinnom rezidenčnom centre v Dilley v Texase – zariadení prevádzkovanom DHS a prevádzkované súkromnou väzenskou firmou CoreCivic – žijú úplne inú realitu.
Podmienky sa môžu pod drobnohľadom zmeniť – potraviny sa zlepšili, politiky sa potichu upravili – ale ústredná realita zostáva nezmenená: Deti a rodiny sú držané týždne, mesiace, dokonca stovky dní na miestach, kam nepatria.
Nachádza sa asi 70 míľ južne od San Antonia, Dilley umožňuje len veľmi malý prístup verejnosti, ale účty rodičov a samotných detí z prvej ruky dokázali prelomiť ticho. Zvýšená pozornosť členov Kongresu a obhajcov si občas vynútila postupné zmeny v zariadeniach, ako je Dilley, čo zdôrazňuje, že na dohľade môže záležať. Prístup však zostáva prísne kontrolovaný a dokonca aj zákonodarcovia hlásia, že im odopierajú základné informácie o tom, kam sú deti premiestnené, prepustené alebo poslané ďalej. Bez dôsledného, nezávislého dohľadu sú rodiny ponechané v systéme, ktorý sa môže posunúť len natoľko, aby odvrátil kritiku a zároveň pokračoval vo zadržiavaní tých, ktorí nespáchali žiadny zločin.
Ich odvážne príbehy poskytujú vnútorne pochopenie traumy a drsných podmienok v centre, vrátane túžby po domove, strachu, depresie, chorôb, zlého spánku a nedostatočného jedla a vody. Slúžia ako svedok imigračnej politiky súčasnej administratívy.
Toto sú ich príbehy.
(Poznámka redakcie: Tento kúsok je súčasťou pani.' pokračujúce pokrytie rodinného zadržiavania a zaobchádzania s deťmi prisťahovalcov vo federálnej väzbe. Vyplýva to z nedávnej dozornej návštevy zástupkyne Maxine Dexterovej v Dilley a San Benito v Texase, kde jej úrad vzniesol naliehavé otázky o predĺženom zadržiavaní, obmedzenej transparentnosti a smerovaní tehotných maloletých bez sprievodu do zariadení v štáte s jedným z najprísnejších zákazov potratov v krajine.)
Túžba po domove a strach
Syn Hayama Gamala, 9-ročný z Egypta
List získaný od Texas Tribune
„Sme tu deväť mesiacov. Naozaj mi chýba hranie sa s hračkami a hodinkami. Prosím, dostaňte nás odtiaľto.“
Gaby MM, 14-ročná z Kolumbie
List napísaný na ProPublica
“Stráže majú zlý spôsob rozprávania s obyvateľmi. … Pracovníci sa k obyvateľom správajú neľudsky, verbálne a nechcem si predstaviť, ako by sa zachovali, keby boli bez dozoru.“
Ariana Velazquez, 14-ročná z Hondurasu
Poskytnutý rozhovor pre ProPublica
„Bol som zadržiavaný 45 dní a nikdy som necítil taký strach ísť niekam, ako to cítim tu zakaždým, keď si pripomeniem, že keď sa vrátim do Hondurasu, mojej mame a mne sa môže stať veľa nebezpečných vecí, moji mladší súrodenci už viac ako mesiac nevideli mamu. Sú veľmi mladí a vy budete potrebovať, aby ste sa obaja dostali do centra smútku. väčšinou depresie.“
Gustavo Santiago, 13-ročný z Tamaulipas, Mexiko
Poskytnutý rozhovor pre ProPublica
„Mám tu v Spojených štátoch priateľov, školu a rodinu. … Dodnes neviem, čo sme urobili zle, že ma zadržali. … Mám pocit, že sa odtiaľto nikdy nedostanem. Len vás žiadam, aby ste na nás nezabudli.“
Suzette Fernandez, 9-ročná z Venezuely
Poskytnutý rozhovor pre ProPublica
„Úprimne, úprimne, necítim sa dobre, pretože vždy, vždy je okolo mňa nejaký dôstojník, ktorý ma obťažuje. Nemôžem nikam ísť, a ak potrebujem ísť na záchod, nedovolia mi to, pretože musím ísť s mamou. Takže je to nepríjemné a musím zostať vo svojej izbe.“
Deiver Henao Jimenez, 9-ročný z Kolumbie
Rozhovor poskytnutý pani Rachel Accurso
pani Rachel: „Naozaj ti chýba škola a kamaráti?“
Deiver Henao Jimenez: „Veľmi. Chcem tam byť, byť šťastný. Nič tu nie je dobré.“
Čakanie bez konca vo fluorescenčnom väzení
22-ročná matka 2-ročného dieťaťa, 52. deň v Dilley
Prevzaté z vyhlásení zadržaných
„Svetlá tu svietia celú noc. Môj syn plače celú noc takmer každú noc, pretože je pre neho také ťažké spať so zapnutými svetlami. Trvá to už dva mesiace. Snažil som sa zavesiť uterák, aby som pred synom skryl svetlo, ale dozorcovia ho okamžite strhli a vyhodili. Povedali, že to nemôžem urobiť.“
14-ročné dieťa s matkou, 41. deň v Dilley
Prevzaté z vyhlásení zadržaných
„Naša izba má teraz 12 ľudí. Je úplne preplnená. Rozprávali sme sa s terapeutom a dozorcami o presťahovaní miestností a povedali, že sa nemôžeme hýbať. Je to veľmi nepríjemné. Nemôžeme spať. Televízor má neustále vysokú hlasitosť.“
Popieranie základného života: Toxická voda a lekárske zanedbávanie
26-ročná matka 5-ročného dievčaťa, 30. deň v Dilley
Prevzaté z vyhlásení zadržaných
„Voda sa tu piť nedá. Zápach je zlý a veľmi nás z toho bolí brucho. Ak máme peniaze, musíme si ju kúpiť v predavačke. V jedálni je mlieko a džús, ale nie je tam voda. Dozorcovia hovoria: ,Toto je všetko, čo tu je. Ak sa vám to nepáči, kúpte si to v obchode.“
Ender, 12-ročný z Venezuely
List komu ProPublica
„Viac ako 60 dní… idete k lekárovi a jediné, čo vám povedia, je piť viac vody a najhoršie je, že sa zdá, že práve voda je to, čo robí ľudí tu chorými.“
26-ročná matka 8-ročného dievčaťa, 17. deň v Dilley
Prevzaté z vyhlásení zadržaných
„Hovorí sa, že voda je pitná, ale nie je. Všetci sme bez pitnej vody. Má falošný zápach, ako parfum alebo pleťová voda. Možno je to chlór, neviem. Ak ju pijete, tak vás bolí brucho. Viac ako čokoľvek iné sa bojím o deti. Ak nemáte peniaze, nemôžete si kúpiť balenú vodu z obchodu. Potom vodu jednoducho nepijete.“
Syn Hayama Gamala, 16-ročný z Egypta
List získaný od Texas Tribune
„Na vlastné oči som videl jedlo, ktoré má v sebe pleseň. Dokonca som videl jedlo so skutočnými červami.“
Kheilin Valero z Venezuely, ktorá bola zadržiavaná so svojou 18-mesačnou Amáliou Arrietou
Citované z ProPublica
Potom, čo boli zadržaní po stretnutí ICE 11. decembra v El Paso v Texase, dieťa Amalia ochorelo. Dva týždne, povedala, jej zdravotnícky personál podával ibuprofén a nakoniec antibiotiká, ale Amaliino dýchanie sa zhoršilo natoľko, že bola hospitalizovaná v San Antoniu na 10 dní. Diagnostikovali jej COVID-19 a RSV.
„Pretože strávila toľko dní bez liečby a pretože je tu taká zima, dostala zápal pľúc a bronchitídu,“ povedal Kheilin. „Bola tiež podvyživená, pretože všetko zvracala.“
Psychologické náklady
Gaby MM, 12-ročná z Kolumbie
List napísaný na ProPublica
„Cítim taký smútok a depresiu z toho, že nemôžem odísť, je naozaj smutné počuť, že prípady ľudí sú popierané a posielajú sa späť do ich krajín.“
Syn Hayama Gamala, 16-ročný z Egypta
List získaný od Texas Tribune
„Toto predĺžené zadržiavanie ničí a stále ničí naše životy. Pomaly nás zvnútra zabíja… Naše duševné zdravie je vo veľkom ohrození. S každým dňom, ktorý tu strávime, sa rapídne zhoršuje. Naše životy nemajú zmysel. Len čakáme, kým sa táto nočná mora skončí.“
Habiba Gamal, 18-ročná z Egypta
List získaný od Texas Tribune
„V jednej minúte sa zmenili celé naše životy a naše plány a sny boli zničené… Toto miesto v nás niečo zlomilo. Niečo, čo neviem, či sa nám niekedy podarí napraviť.“
Podľa údajov o zadržiavaní ICE bolo v Dilley medzi 7. aprílom 2025 a 6. februárom 2026 uväznených viac ako 5 600 ľudí vrátane rodičov, tínedžerov, batoliat a dojčiat.
Americká akadémia pediatrov a Americká lekárska asociácia vydali v spoločnom liste Trumpovej administratíve dôrazné varovanie: „Samotné zadržanie predstavuje hrozbu pre zdravie detí… a dokonca aj krátke obdobia zadržiavania môžu spôsobiť psychickú traumu a dlhodobé riziká duševného zdravia.
Žiadne množstvo lepšieho osvetlenia, čistejšej vody alebo lepšieho jedla nemôže ospravedlniť systém, ktorý drží deti v zajatí celé týždne alebo mesiace. Keďže snahy o dohľad pokračujú v odhaľovaní toho, čo sa deje vo vnútri týchto zariadení, jedna pravda zostáva v každom účte nemenná: Tieto deti tam nepatria. A kým sa to nezmení, ublíženie bude pretrvávať – bez ohľadu na to, ako sa spraví alebo skryje.
Bez ohľadu na občianstvo si všetky deti zaslúžia bezpečné a čisté prostredie, slobodu od strachu a základnú slobodu prosperovať.
