Ostré, vtipné a nebojácne skúmanie toho, čo to znamená byť mužom, ktorý nikdy neprestal byť feministom.
Nasleduje úryvok z novej knihy Juda Ellisona S. Doyla, DILF (Odišiel som z feminizmu?)vychádza 21. októbra 2025.
Transmaskulínni ľudia sú jedným z najväčších slepých miest feminizmu. Nikto nevie, čo s nami robiť, takže je ľahšie predstierať, že tam nie sme. Knihy o „mužskom feminizme“ alebo „feministických mužoch“ väčšinou učia mužov, ako sa stať spojencami v boji žien – myšlienka, že môžu existovať muži, ktorí skutočne zažijú tehotenstvo, potrat, alebo sú označovaní za mačku, sexuálne obťažovaní alebo s rozdielmi v odmeňovaní alebo iné veci, ktoré tradične nazývame „ženské problémy“, sa nezohľadňuje. Knihy o transfeminizme pochopiteľne zdôrazňujú dôležitosť feminizmu pre trans ženy – čo je dôležité, keďže sú ženy a tak ďalej – ale majú tendenciu posilňovať predpoklad, že feminizmus je len pre dievčatá.
Som sotva prvý trans chlap, ktorý narazil na tento problém alebo o ňom napísal. Básnik Cameron Awkward-Rich skvele porovnal vzťah medzi trans a feministka k tej medzi Petrom Panom a Wendy: Milujú sa, navzájom sa potrebujú, ale nikdy nemôžu celkom splynúť, ako si to milenci želajú. Aby mohli byť sami sebou, musia trans-muži vykĺznuť z čarovného kruhu feminizmu, no musia sa k feminizmu neustále vracať, aby pochopili svoj život. Aj keď odchádza zo sesterstva, hovorí Awkward-Rich, transmaskulínny človek vie, že „odteraz neexistuje lepší diskurz, ktorým by mohol formulovať škody, ktoré utrpel za to, že nebol (ženou).
O niečo nádejnejšie, autor a novinár Thomas Page McBee chápe transmaskulinitu ako podnet a výzvu k solidarite. „Ľudia si niekedy myslia, že byť trans znamená, že žijem „medzi“ svetmi, ale nie je to celkom pravda,“ hovorí McBee. „Ak niečo, práve to vo mne vytvorilo potenciál pre empatiu, na ktorom musím pracovať každý deň ako sval, aby som rástol.“ Nikdy nebude ženou a automaticky „nedostane“ to, čím ženy prechádzajú, ale dokáže sa k ženám správať s dôstojnosťou a rešpektom, aké by si prial, keď si ho ľudia mýlili so ženou.
Toto všetko sú dobré veci, v skutočnosti skvelé – a napriek tomu stále vidím toľko túžby a stratenosti, zmätku a frustrácie, kedykoľvek trans chlapi hovoria o feminizme. Je to stále, vieš, naša vec? Patríme sem? Ak už pre nás feminizmus nie je, budeme potrestaní za „prepadnutie“ alebo „stať sa utláčateľom“? Ak to bývalo pre nás – ak sú naše telá a história stále nepopierateľne poznačené tým, ako sa svet správa k ľuďom, ktorých považuje za „ženy“ – potom čo to znamená stratiť ochranu feminizmu? Záleží nám ešte? Kto nám drží chrbát?
Videl som, ako sa niektorí chlapi rozpadli do horkosti a začali mrmlať o „nezdare“; iní upadli do ospravedlňujúceho sa krčenia a nikdy neprestali uisťovať svet, že nie sú ako ostatní ľudia; niektorí chlapci, väčšina chlapov, sa jednoducho stiahli do seba a prestali veľa hovoriť.
Medzitým sa v priepasti vytvorenej nevedomosťou splodili príšery. V roku 2024 jediné samozvané feministky, ktoré robiť trávime veľa času rozprávaním o tom, že transmaskulínni ľudia to robia s úmyslom vymazať nás z mapy.
TERF – „trans-exkluzívne radikálne feministky“, niekedy označované ako „rodovo kritické“, hoci ich odmietnutie kritizovať tradičné rodové konštrukty je jednou z veľmi veľkých častí problému – sú presvedčené, že presne vedia, kam sa transmužskí ľudia vo feminizme hodia: Sme nepriateľmi. TERF veria, že nenávidíme ženy a nenávidíme sa za to, že sme ženami, a že opúšťame ženstvo, pretože naša internalizovaná mizogýnia nás vedie k presvedčeniu, že sme lepšie ako ostatné dievčatá –tak oveľa lepšie, že si zaslúžime, aby sa s nami zaobchádzalo ako s mužmi, ako Rolls-Royce s tradičnými možnosťami pohlavia.
Nielenže je tento prvok feminizmu tradične nepriateľský voči transmaskulinným ľuďom, feminizmus je propagovaný ako liek na transmaskulinitu. „Transsexuáli zo ženy na muža sú relatívne zriedkavé,“ napísala Janice Raymondová. Transsexuálna ríša— neslávne známy kodifikačný dokument TERFizmu druhej vlny, akýsi Starý zákon o nenávisti k trans ľuďom — a je to preto, že „ženy mali politické východisko, teda feminizmus, ktorý pomohol zmeniť rozdelenie moci žien v spoločnosti a spochybniť sprísnenie sexuálnych rolí“.
Desaťročia bola táto veta: Myslíš si, že si frajer? Buď len feministka! Ale byť feministkou, a chlap, je nemožné. Všetci trans-muži zrádzajú sľub feminizmu a usilujú sa o sebecké „individuálne“ riešenie prechodu cez prácu na zmenu rodových stereotypov pre kultúru ako celok.
Jazyk „optenia sa“, „zrady“ žien, ašpirácie na „mužské privilégium“ alebo oportunistického povýšenia môjho pohlavia tak, ako by ste mohli prejsť z ekonomickej na prvú triedu pri dlhom lete – to všetko pochádza z TERF, aj keď sa to dostalo do alarmujúco širokého obehu. Je to určené na diskreditáciu transmužských ľudí vo verejnej sfére tým, že našu transmisiu označíme za inherentne zlomyseľnú. Má tiež inšpirovať transmužských ľudí k pochybnostiam seba, uvažovať o tom, či sú skutočne chamtiví, sebeckí alebo sexistickí tým, že sledujú životy, ktoré ich nerobia úplne nešťastnými každú sekundu každého dňa.
Keď som vyzerala ako žena, mala som sto odborníkov, ktorí mi hovorili, ako byť feministkou. Teraz, keď som bol viditeľný ako muž, nemal som takmer žiadneho a z mála, ktoré som našiel, si alarmujúca časť z nich myslela, že by som nemal existovať. Jeden múdry muž raz povedal, že buď zomrieš ako hrdina, alebo budeš žiť dosť dlho na to, aby si videl, ako sa zo seba stane zloduch. Už som sa stal mužom. Aby som vyplnil absenciu, ktorú som teraz pociťoval, musel by som sa stať tým najhorším mužom, takým, ktorý zo mňa vždy dráždil večne živého Krista: mužom, ktorý píše knihu vysvetľujúcu feminizmus.
Vieš. Ženám.
Fuj.
