INZERCIA | Otázkou šťastia a spokojného života sa zaoberal výskum prestížnej anglickej University College London. Na mušku si zobral 8000 účastníkov, ktorí sa stali objektom výskumu už v roku 2002. Súčasní 50-tnici a 60-tnici vďaka dostatočnej analýze tejto londýnskej univerzity odhalili, čo stojí za šťastím a spokojnosťou. Podľa vedcov sú to práve ľudské vlastnosti! Konkrétne citová stabilita, odhodlanie, optimizmus, svedomitosť a striedmosť sú základnými piliermi radostného života.

Zozbierané údaje ukázali, že pokiaľ mali účastníci najmenej 4 z týchto vlastností, tešili sa vo všeobecnosti lepšiemu zdraviu, mali vytvorený širší sociálny okruh blízkych a boli dokonca o niečo bohatší. Len 3 % z nich trpeli ťažkou depresiou a 6 % považovalo svoje zdravie za priemerné až slabé. Oproti tomu, osoby, ktoré preukázali dve a menej šťastných vlastností, sa cítili osamelí, depresívnejší a náchylnejší na chronické choroby. Až 36,7 % z nich opísalo svoje zdravie ako priemerné až slabé, čo je o 30 % viac ako u držiteľov šťastných vlastností. Ťažkou depresiou trpelo až 22 % z nich.

Ako uviedli samotní vedci, ani jedna z týchto čŕt nebola dôležitejšia ako druhá. Účinky záviseli skôr od rozšírenia daných vlastností. Autori výskumu starostlivo dbali na zohľadnenie vzdelania, poznatkov a rodinného zázemia účastníkov. Podľa vedcov nie sú však tieto premenné zodpovedné za výsledky výskumu. So šťastnými vlastnosťami sa nemusí človek narodiť, dokáže si ich osvojiť aj počas života. Ich rozvíjanie môže zaručiť zlepšenie zdravotného stavu a osobnej pohody.

Šťastie do veľkej mieri ovplyvňujú aj vzťahy

Výskum univerzity v Harvarde pripisuje ľudské šťastie k množstvu a najmä hĺbke vzťahov. Poznatky priniesol výskum z roku 1975, podľa ktorého nás vzťahy udržujú zdravými a šťastnými. Výsledky potvrdila aj štúdia z roku 2010, ktorá prišla so záverom, že šťastie pochádza z troch „dobrých vecí“ a jedným z nich sú práve vzťahy:

  1. Robte dobro pre ostatných
  2. Robte to, v čom ste dobrý
  3. Robte dobre pre seba

Poslednou štúdiou Harvardskej univerzity je výskum z roku 2015. Podľa neho dokáže byť človek šťastný vtedy, keď si sám vyberie, čo ho šťastným urobí, posilní svoje vzťahy s najbližšími a bude udržiavať svoju fyzickú, psychickú aj emocionálnu stránku.

Zlé návyky a priveľa volieb

Za nespokojnosťou sa môžu podľa vedcov skrývať aj niektoré návyky, ktorých sa ľudia nevedia zbaviť. Michiganská univerzita priniesla v roku 2013 šokujúci a zároveň očakávaný záver: čím viac času trávite na sociálnych sieťach, tým nespokojnejší, osamelejší a izolovanejší sa cítite.

Za návyk sa môže požadovať aj hanobenie materiálnych statkov. Podľa Svetovej organizácie (WHO) vám však peniaze ani materiálne veci šťastie neprinesú. Dokázala to výskumom vypracovaným na vzorke 89 037 ľudí pochádzajúcich z 18 štátov. Depresiou trpia skôr bohaté ako chudobné krajiny, pričom materiálny život si mnohí ľudia volia len preto, aby naplnili svoje prázdne vnútro.

Negatívny vplyv na spokojný a šťastný život dospelého človeka má podľa Stanfordskej univerzity aj vysoké množstvo volieb, ktorému sme každý deň vystavený.