Ľudí zvykli z času na čas prepadať pocity smútku, zúfalstva či beznádeje snáď už od prvopočiatkov ich schopnosti myslieť, napriek tomu je však samotné slovo „depresia“ relatívne novým pojmom. Naordinovať si ju dnes môže každý celkom sám, a tak sa dostávame k tomu, že depresiami trpí každá druhá celebrita, influencer a YouTuber. Mali by sme sa o súčasnú mladú generáciu skutočne obávať alebo sú psychické problémy skrátka iba novým must-have módnym doplnkom?

Pokolenie našich rodičov formovali spartakiádne piesne, niekoľkohodinové rady na rolku toaletného papiera v obchodoch a neutíchajúca túžba po rifliach z Tuzexu. Keď niečo vyviedli, dostali prútom a ani im nezišlo na um sťažovať sa linke dôvery či rovno sociálke. O tom, že ich môžu kedykoľvek prepadnúť záchvaty úzkosti, ani netušili, pretože nebol žiaden Netflix, ktorý by im ukázal, že pri prvej myšlienke na smrť majú radšej navštíviť psychológa. Nikto nemal pochybnosti o svojej sexualite a identite, nikto sa nehľadal. Ak aj áno, nechválil sa tým. Na také veci jednoducho nebol čas ani priestor. A potom sa zrodila mileniálna generácia.

Mať sa ako myška v raji

V roku 1947 spustil behaviorálny vedec John B. Calhoun experiment s názvom Myšia utópia. Jeho cieľom bolo vytvoriť myškám dokonalé prostredie pre život a sledovať, ako sa situácia vyvinie. Ako pokus skončil, už asi tušíte, avšak teraz je podstatnejšie to, čo tomuto koncu predchádzalo. Hlodavce prirodzene využili potenciál množiť sa a žiť tak dlho, ako to len bolo možné. Pre najmladšiu generáciu bolo veľmi ťažké sa začleniť do spoločnosti a nájsť si v nej svoje miesto, pretože všetky užitočné roly už boli obsadené. Nuda ich pomaly, ale isto, viedla k asociálnemu správaniu – niektorí jedinci sa pohybovali po výbehu len vtedy, keď ostatní spali, ďalší sa správali agresívne a svoju frustráciu si vybíjali násilím, iné sa zas celkom pohrúžili do seba a nestarali sa o nič okrem čistoty svojho kožúška… Čaká nás to isté, ak dostanú ľudia príliš veľa času a možností premýšľať nad sebou? Nie. Už k tomu totiž dávno došlo.

Absolútna dokonalosť vs. dokonalá absolútnosť

Na rozdiel od myší, ktoré dostali k dispozícii len jeden jediný svet, máme my, ľudia, kreatívny mozog. A ten kreatívny mozog vymyslel internet. Virtuálna realita sa stala akoby druhým priestorom, v ktorom vznikol potenciál sebarealizácie. Hodnosti a uznania v ňom dostali podobu srdiečok a lajkov, pre vydobýjanie si svojho miesta človek nemusí ani len vstať zo stoličky. To však neznamená, že je jednoduché čoraz náročnejšie publikum zaujať. Každý túži byť celebritou. Pri takom počte jedincov, ktoré o tento status bojujú, je napokon kľúčové jedno – odlíšiť sa. A tak sú sociálne siete plné ľudí s modrými vlasmi, potetovanými tvárami, make-upom jednorožca a oblečením, o akom nesníval ani Elton John vo svojich najdivokejších časoch. Ak sa nerozhodli prezentovať dokonalý, závideniahodný život plný drinkov, luxusných hotelov a hviezdnych večierkov, pravdepodobne zvolili opačný prístup – cestu úzkosti, depresie a myšlienok na samovraždu.

Mladí ľudia trpia depresiami.
Mladí ľudia dnes podľa vlastných slov trpia psychickými problémami úplne bežne.

Stojím uprostred ulice a kričím: „Nepozerajte sa na mňa!“

„Mám nízke sebavedomie. Keď sa za mnou ľudia na ulici obzerajú, prepadajú ma záchvaty paniky. Neviem, ako s tým mám ďalej žiť – s tým a so svojím telom, ktoré som nútená denne ukazovať svetu.“ – Asi tak nejako znejú najčastejšie vety, ktoré dnes nájdete v statusoch každej influencerky so zelenými vlasmi, modrými perami a tetovaním pod nosom, kráčajúcej po ulici ruka v ruke s niekým (či skôr s niečím?), kto o sebe vyhlasuje, že sa nestotožňuje so žiadnym pohlavím a túži sa navrátiť na svoju mimozemskú planétu. Každý má nejaký neriešiteľný problém, bojuje, zlyháva a dostáva ho to do takých úzkych, že musí o svojom nešťastí napísať desať statusov či tweetov denne. Pritom má väčšina dnešných sťažností násťročných až primitívne jednoduché riešenie: Ak niečo naozaj nechceš, nerob všetko preto, aby si si to pritiahol do života. Bodka. No o čom by to potom celé bolo, však?

Svet plný výnimočných snehových vločiek

Hovoriť je dôležité. Nielen pre trpiaceho, ale aj pre iných ľudí, ktorých trápia podobné problémy, no rozhodli sa o nich radšej pomlčať. Depresia – skutočná depresia – je nenápadná a tichá, čo je jeden z dôvodov, prečo je taká nebezpečná. Rovnako aj varovné signály serióznych myšlienok na samovraždu zostávajú často nepovšimnuté, pretože nemajú podobu policajnej húkačky. Kvôli ľuďom, ktorí psychické problémy zneužívajú na vlastnú reklamu, však už nikto nerozpozná, kto naozaj potrebuje pomoc a kto len chce zaujať. Na druhej strane treba chápať, že nezrelé deti s mobilom v ruke – ich najväčšou zbraňou – robia len to, čo kedysi naši rodičia, keď fajčili orechové listy a makové paličky, či my pri krkolomných tancoch uprostred diskotékového parketu: Snažia sa zaujať a vydobyť si svoje miesto vo svete plnom výrazných jedincov. Je len otázkou času, kedy – podobne ako svojho času ich idol Miley Cyrus – pochopia, že jestvujú aj iné, zmysluplnejšie cesty, ako to dosiahnuť.

Zdroj: Slovakwoman.sk | Foto: Pixabay.com, Unsplash.com