Zdravím ťa, kamarátka moja najlepšia. Poznáme sa už takmer 10 rokov. 10 rokov nádherného priateľstva. Som tá osoba, ktorej si vždy dala odpísať na teste. Tá, ktorej si držala vlasy, zatiaľ čo vracala na diskotéke. Tá, s ktorou si hodiny rozoberala najnovší film Leonarda DiCapria. Tá, ktorá ti plakala na ramene, keď nezískala prácu svojich snov. Tá, ktorá ti do najmenších detailov opísala svoje prvé milovanie… a potom aj každé ďalšie. Tá, ktorú si pristihla, ako si to rozdáva s tvojím frajerom…

Ako som to mohla urobiť? A hlavne: ako som to mohla urobiť práve tebe? Úprimná odpoveď nepoteší ani teba, ani mňa a vlastne nikoho.

Popravde… Vo sne by mi nenapadlo, že sa raz na mňa skutočne vykašleš. Že ak raz naozaj prestrelím, povieš DOSŤ, KONČÍM. Keď si nás prichytila… hodila po nás tú vázu, strelila mi facku a vmietla mi do tváre, že som špinavá, nakazená k**va a naveky so mnou končíš.. Bola som dokonca na teba naštvaná. Soptila som nad tým, že si si TOTO ku mne dovolila. Každému, kto bol len vzdialene ochotný ma počúvať, som nevyberane a šťavnato opisovala, aká si trápna hysterka. Ako nevieš prijať, že láske sa nedá rozkázať, nevieš uznať, že ak chlapovi nestačíš, tak ho stratíš. Či ja môžem za to, že si v posteli ako drevo a v porovnaní so mnou vyzeráš ako posledná tepláková Anča vytiahnutá zo žumpy? Potom sa nečuduj, keď ti frajer odíde za lepším… Keby to nie som ja, je to iná… A vôbec, to ty si mi ho prebrala prvá- v tom bare sa jasne díval po mne a potom si prišla ty a už sa z tvojich chamtivých pazúrov nedostal… Bla, bla bla- jedna somarina väčšia ako druhá… Viem.

 

Síce som si ho vtedy všimla prvá, ale stačilo naznačiť a hneď by si sa mi pratala z cesty. Lebo ty si proste taká. A ani by to nepomohlo… Veď mal oči len pre teba… Teda v ten večer. Ja by som ho vtedy nezbalila ani keby mu pod nos strkám svoje holé kozy. S tou láskou to tiež nie je také žhavé. Rovnako si nemyslím, že by si niekomu nestačila- popravde, sama som sa čudovala, ako ľahko ten tvoj riskoval vzťah s niekým ako ty, kvôli niekomu ako ja. Je to debil. Akože seriózne, čo si na ňom kedy videla?

Rázne si ma odstrihla a ja som pocítila strach. Strach, že som ťa ako kamarátku nadobro stratila. Teba! Prakticky jediného slušného človeka, od ktorého som čerpala energiu. Nachystala som si dojímavý preslov, ktorý na teba pri prvej príležitosti vybalím. Plný tých obľúbených klišé ako: „Toto nás predsa nerozdelí,“ prípadne „niektoré veci sa proste stanú,“ spolu s „toto sme neplánovali,“ so starým, overeným „nechcela som ti ublížiť…“ Chcela som ti plačlivo vylíčiť, ako veľa pre mňa znamenáš a ako ťa mám rada…A zase by to nebola celkom pravda…

Možno sa niektoré veci len tak stanú, ale s tvojím chlapom som skončila v posteli, lebo som si to naplánovala. Vedela som, že bude na tej párty. A vedela som, že tam bude bez teba. Veď sama si sa mi zdôverila, že ste sa pohádali. Išla som tam za ním. po neho. A že pre mňa veľa znamenáš? Pravda, vždy som ťa považovala za toho najlepšieho človeka, dôverovala som ti, spoliehala som na teba. Ale mala som ťa úprimne rada? Mala som vôbec niekedy niekoho rada? Dokážem mať rada? Úprimne. Svojim spôsobom som ťa neznášala. Neskutočne si ma iritovala! To, ako si si vždy rozpustila vlasy na parkete a všetci chalani sa išli z teba pos**ať. Ten tvoj chápavý, blahosklonný úsmev, keď som ti ukazovala svoju novú luxusnú koženú bundu. Akoby ti bolo srdečne jedno, že ty chodíš navlečená do handier zo second handu! To, že si mala skúšky vždy spravené skôr a na lepšie známky, hoci na prednáškach si sa tvárila ako nechápavé teľa. Takže nie, vôbec ma nemrzí, že som ti ublížila. Nehovorím, že som ti ublížila cielene, len mi to bolo akosi… ukradnuté. Myslela som len na to, že ťa porazím. Vždy som ťa chcela poraziť. V tej životnej hre, o ktorej si ani nemala tušenie, že ju s tebou hrám. A predsa si v nej vyhrávala. Fakt si ma tým štvala!

Napriek tomu všetkému sa teraz cítim hrozne. Naozaj, som nešťastnejšia ako kedykoľvek predtým. Strata tvojho priateľstva ma nemilosrdne postavila pred zrkadlo a ja som sa nikdy nechcela takto vidieť. Nemrzí ma, že som ťa zradila ani že som ti zničila vzťah. Ale mrzí ma, a to veľmi bolestne, že ma tieto veci nemrzia. Fakt ma mrzí, aký som človek. A bojím sa, čo to pre mňa znamená. Že nikdy nezažijem nič skutočné, že každý úprimný vzťah si zničím. A bude to len a len moja vina- veď na koho môžem zhodiť, že som…. beštia?Samozrejme, že tieto úvahy potlačím, ver, že ich nikdy nepriznám. Ak sa stretneme, budem sa arogantne a sebavedome usmievať, akože: „Čo ma po tebe, chudera.“ Budem sa tváriť ako víťaz.

Vieš, čo je najhoršie? Mohol mi stačiť ten pocit, že som nad tebou, hoci za privysokú cenu, vyhrala. No čím dlhšie nad tým rozmýšľam, tým som si istejšia, že to ja som znova tá porazená! Veď ja som kvôli jednej súloži (ktorá, len tak na okraj, za veľa nestála) stratila nielen najlepšiu, ale jedinú skutočnú kamarátku. Už nikomu na mne nebude tak záležať. Zrejme už stretnem len podobných ľudí ako ja- využívačné mrchy. Absolútne zbytočné, pre nikoho užitočné existencie, ktorým sa každý, kto je aspoň trochu normálny, vyhne obrovským oblúkom.

A ty? Ty si sa zbavila chlapa, čo si ťa nezaslúžil skôr, než to začalo byť vážne. Ale hlavne… Zbavila si sa mňa… Falošnej kamarátky, ktorá z teba len vysávala energiu, a s ktorou si sa vláčila ako s guľou na nohe. Do budúcnosti vykročíš možno zranená a sklamaná, ale silnejšia a múdrejšia. Zase si to ty, ktorá zvíťazí. V mojej vlastnej hre… Tak blahoželám…

Foto: Pixabay.com; YouTube