Môj príbeh sa začal už pred mnohými rokmi. Bola som v puberte a tak, ako mnohé moje rovesníčky, chcela som vo všetkom vynikať. V triede som mala najlepší prospech, patrila som medzi najlepšie športovkyne v ročníku, ale ani to mi nestačilo. Túžila som byť tiež najkrajšia a najštíhlejšia. Ako to už zvyčajne v puberte býva, cítila som sa príliš tučná. Boli to časy, keď bola hviezdou šoubiznisu Kate Moss. Vysoká, štíhla a zaoblená len na tých správnych miestach – taká som chcela byť aj JA.

A tak som si v mojich 13-tich rokoch nasadila radikálny diétny a športový režim. Nešlo o vyváženú diétnu stravu, ale skôr o prísnu hladovku. Najprv som jedla aspoň ráno. Vtedy ma videli rodičia a ja som im nechcela hovoriť, že chcem schudnúť – chcela som ich prekvapiť. Desiatu, obed, olovrant a večeru som nejedla. Rodičia chodili z práce až popoludní a spoločne sme mávali len večerné jedlo. Ja som im povedala, že chcem trochu zoštíhlieť a tak večere istý čas nebudem jedávať. Nakoľko som dovtedy nemala žiadny problém so stravovaním, brali to ako môj ,,NEVINNÝ PUBERTÁLNY PREJAV”.

Vo voľnom čase som neustále športovala – chodila som na karate, volejbal, dlhé prechádzky či som behala v prírode. Jedla som čím ďalej, tým menej, cvičila čím ďalej, tým viac a čo bolo najhoršie, pila som tiež minimum tekutín. Za mesiac som schudla z 52 kg na 45 kg. V triede si to všimli všetky „baby“ i niektorí chalani a veľmi ma tešil ich obdiv a rešpekt. Moja mama nebola týmto stavom vôbec nadšená, začínala mať o mňa strach. Prestala som mať menštruáciu, za ďalší mesiac som schudla ďalšie 4 kg a moja váha teda bola 41 kg. To už so mnou rodičia chodili po lekároch. Nič som nejedla, pila 2-3 dcl vody denne, neustále som cvičila „sklapačky“, resp. som behala a v noci som nemohla spať. Keďže som bola čoraz chudšia, smutnejšia a „duchom“ úplne mimo, v škole si tiež všimli, že sa niečo deje. Hospitalizovali ma v nemocnici na detskom oddelení, kde ma chceli trochu „vykŕmiť“. Pri vstupnom vážení som ich informovala, že mám 40 kg. Povedali mi, že ak priberiem aspoň jedno, pustia ma domov. V skutočnosti (nepozerali sa na váhu, keď ma vážili) som mala 41 kg. A tak keď ma o týždeň vážili, stále som na tom bola rovnako, no lekárka si myslela, že som to jedno, požadované, pribrala. Tvrdila som jej, že už nechcem chudnúť, ale poriadne jesť a priberať. Vedela som, čo chce počuť a na základe toho ma pustila domov.

Doma som opäť pokračovala vo svojom radikálnom režime, aj keď sa rodičia snažili neustále dohliadať na moje stravovanie. Stala som sa odborníkom v ukrývaní jedla a vo vytváraní domnienky, že som jedla (špinavé riady v kuchynskom dreze). Robila som scény, keď ma pri jedle strážili a ja som musela niečo prehltnúť, zúrila som, plakala, nechcela som zjesť ani jednu lyžicu stravy. Rodičia skúsili všetky vyjednávacie techniky. Prosili ma, kričali, dokonca ma v zúfalstve aj zbili. NIČ NEPOMÁHALO. To som už mala len 37 kg.

Detská lekárka nám vtedy odporučila detského psychiatra. Pomohla mi – zvolila radikálny prístup! Povedala mi, že ak do týždňa nepriberiem aspoň jedno kilo, pôjdem na psychiatrickú kliniku do Bratislavy a minimálne rok neuvidím nikoho z mojej rodiny. Toto som nechcela a tak za enormného úsilia mojej rodiny som opäť začala priberať a žiť. Všetci moji blízky, a neskôr aj môj manžel, mi pomohli mať sa rada takú, aká som. Dnes som šťastná mamička dvoch úžasných detí a svoju nezlomnú energiu venujem im a celej svojej rodine.

Autor: Michelle