Keď som sa vydávala, bola som ešte mladá a myšlienka mať dieťa ma viac menej desila. Postupom času, ako človek dozrieval, som začala pociťovať materinské pudy. Keď sa však po usilovnom snažení stále neobjavovali na tehotenskom teste vytúžené dve čiarky, začala som šípiť, že niečo asi nebude v poriadku, no neprepadala som depresií. Však som ešte mladá a treba si trochu užiť, utešovala som sa. Keď sa však neúspešné mesiace zmenia na roky a na krku už máte tri krížiky, začnete panikáriť.

 

Prvé kroky…

Čakala ma ťažká úloha. Presvedčiť manžela, aby sme sa dali vyšetriť na klinike asistovanej reprodukcie (CAR), no viete si predstaviť, že to nebolo pre mužské ego to pravé orechové. Mojím prvým víťazstvom však bolo, že sme tam obaja poslušne naklusali v dohodnutý termín. Čakala nás úvodná konzultácia, kde zhodnotili doterajšiu liečbu, posúdili zdravotný stav, vzali krv a spravili ultrazvuk. Zistili, že mi vôbec nedozrievajú vajíčka!!!! Po toľkých rokoch konečne nejaká príčina. Nasadili mi hormonálne tabletky a manžel ešte absolvoval odber spermií. O mesiac sme sa mali hlásiť na ďalšiu konzultáciu. Tým sme nastúpili na ročný kolotoč cestovania do CARu, vyšetrení a liečby, kde nádeje vystriedali sklamania. Absolvovala som dve neúspešné inseminácie (ambulantný zákrok, kde vám vstreknú do maternice spermie) a následne som sa podrobila operačnému výkonu na zistenie priechodnosti vajíčkovodov. Keď mi lekárka oznámila, že oba moje vajíčkovody sú nepriechodné a vyhliadky na prirodzené počatie sú takmer nulové, zrútila som sa. Mojou jedinou nádejou bolo umelé oplodnenie, o ktorom manžel nechcel ani počuť najmä z náboženských dôvodov, pretože cirkev túto metódu počatia odsudzuje. Bola som zúfala a nahnevaná. Náš vzťah prechádzal  ťažkou skúškou a chvíľami to už vyzeralo, že ten nápor nevydrží. Stal sa však zázrak a do nášho manželského života vniklo svetlo v podobe manželovho súhlasu.

vzťahy ,ako zvládnuť manželské krízy, ako prebieha umele oplodneie , v dobrom aj v zlom , ako prežiť potrat , diagnoza neplodnoť ako sa nezblázniť
Boli sme spolu šťastní, chýbalo nám už iba dieťa…..

Umelé oplodnenie

Lekári nás oboznámili s celým procesom a cenami, vypísali sme potrebné tlačivá a následne sme už vyčkávali na schválenie poisťovňou. Tá v indikovaných prípadoch sčasti prepláca 3 cykly IVF. Kladná odpoveď prišla už po troch týždňoch. Ani sme sa nenazdali a už som si doma poctivo pichala hormonálne injekcie, ktoré podporujú dozrievanie vajíčok. Sama som bola prekvapená, ako to dobre znášam a že si to dokážem pichať sama. Predtým ma desila už len myšlienka aplikácie injekcie a pamätám si, ako som sa spotila už pri inštruktáži. Nakoniec to šlo úplne hladko aj po psychickej stránke. Do centra asistovanej reprodukcie som chodila pravidelne každý tretí – štvrtý deň. Ultrazvukom kontrolovali rast vajíčok a sledovali hladinu hormónov, pričom sme podľa výsledkov upravovali dávkovanie. Keď už mali vajíčka potrebnú veľkosť, pichla som si v stanovený čas injekciu na spustenie ovulácie a zakrátko nasledovala punkcia oocytov. Výkon, pri ktorom vám v celkovej anestézii odoberú vajíčka a následné ich oplodnia. Mala som ich osem, z toho zrelých bolo päť, no oplodniť sa podarilo len tri. Naše nádeje sa začali postupne znižovať. Nasledovalo najhoršie päťdňové čakanie, či sa embryá budú správne vyvíjať. Na tretí deň sme mali volať embryologičke. Našťastie, prežili všetky tri a v piaty deň ostal ich stav nezmenený. Jedno mi ambulantne zaviedli ešte v ten deň do maternice a ďalšie dve sa dali zamraziť. Odišla som teda domov s malým pokladom v maternici. Veľmi som tomu verila, žiaľ, v štrnásty deň po vklade sa môj svet zrútil. Nevyšlo to.

Blahoželám, ste tehotná!

Nasledujúci cyklus som išla na ďalší vklad a tentokrát sa na nás konečne usmialo šťastie. Odmietla som si robiť tehotenský test, a o to bolo milšie prekvapenie, keď po dvoch týždňoch bola v maternici viditeľná malá dutinka. Doktor mi vytlačil prvý obrázok, ale definitívne som sa tešila až poobede, keď mi volala koordinátorka, že mi z krvi vyšiel pozitívny výsledok a oznámila mi tú najkrajšiu a najočakávanejšiu správu na svete: ,,Blahoželám, ste tehotná!“ Bola som tak šťastná a so mnou aj celá moja rodina a okolie. Užívala som si ten pocit, šetrila som sa. Naše dieťa sa stalo stredom nášho vesmíru a ja som sa už nemohla dočkať, kedy ho budem držať v náručí. Samozrejme, vedela som, že prvé tri mesiace sú najkritickejšie, ale nepripúšťala som si, že by sa nášmu pokladu mohlo niečo stať. Ako som sa len mýlila…

Konečne sa to podarilo ! Som tehotná !!! Ako otehotnieť , otehotnela som po umelom oplodneni IVF, , najkrajšia správa na svete

Prvé komplikácie

Prvýkrát mi zmrzol úsmev, keď sa pri jednej z nasledujúcich kontrol ukázalo, že mám v maternici hematóm. Lekári mi odporučili kľudový režim, ktorý som absolútne dodržiavala. Lenže začala som špiniť. Okamžite som teda naklusala na pohotovosť, kde si ma nechali na pozorovanie a v nemocnici som strávila šesť dni. Tam som pri ultrazvukovej kontrole po prvýkrát videla biť srdiečko nášho drobčeka. Bol to nádherný pohľad. Špinenie ustálo a ukázalo sa, že hematóm úplne zmizol. Nastúpili celodenné tehotenské nevoľnosti, a aj keď to bolo niekedy skutočne zlé, bola som fakt vďačná, že vôbec sú. Naše dieťa predsa stojí za všetko to trápenie, a tak som sa skamošila so záchodovou misou. Myslela som, že všetko je v najväčšom poriadku.

Diagnóza – ,,Missed abortion“

V jedenástom týždni som išla opäť na kontrolu. Tešila som sa na novú fotku a bola som zvedavá, ako nám náš drobček vyrástol. Dúfala som, že už budú viditeľné aj jeho pohyby, lenže všetko bolo úplne inak! Dieťatko tam síce bolo, ale nevidela som akciu srdiečka. Pri tom pohľade prestalo byť aj to moje. Moje pochybnosti sa znásobili doktorovým mlčaním. Zväčšoval obraz a prepínal na prístroji rôzne funkcie. Potom sa na mňa obrátil so slovami ,,Toto nie je dobré! Dieťatku už nebije srdiečko.“ Kázal mi prísť na kontrolu o dva dni s tým, že si potom budem musieť spraviť predoperačné vyšetrenie a podstúpiť kyretáž. Bola som ako v tranze. Namiesto nového obrázku som si teda domov niesla papier s diagnózou ,,Missed abortion“ (zamĺknutý potrat). Len čo som sa ocitla na ulici, prepukla som v plač. Náš veľký sen o rodine sa zrútil ako domček z kariet. Nosila som v sebe už mŕtve dieťa, a napriek všetkým tehotenským príznakom už nežilo. Ako som to mohla necítiť? Bola som zlomená a nahnevaná. Tak veľa som plakala..

ni vo sne by ma nenapadlo ,že moje vytúžené tehotenstvo skončí potratom , diagnoza missed abortion , myslela som si že je všetko v poriadku , problemy v tehotenstve , také komplikácie by som v tehotenstve nečakala , umrelo mi moje dieťa ,
Ani vo sne by ma nenapadlo, že moje vytúžené tehotenstvo skončí potratom.

Ďalšou kontrolou sa diagnóza potvrdila a udalosti nabrali rýchli spád. Nasledovala hospitalizácia a kyretáž. Najhoršie však na tom bola psychika. Vyrovnať sa so stratou vytúženého dieťatka nie je jednoduché. Čas však lieči, ale človek nezabudne. Navždy mi ostane v srdci prázdne miesto. Napriek všetkému musím povedať, že naše nenarodené dieťa nás s manželom zblížilo a utužilo náš vzťah, pričom pevne verím, že sa raz stanem skutočnou mamou.

Foto: pixabay.com