Keď sa stretnete s Alex, okamžite sa dostávate do iného sveta. Privíta vás usmievavé dievča v šatách s havajským motívom uprostred davu v svetroch a rukaviciach. Alex je výnimočná a energická žena, pre ktorú je plnenie si snov samozrejmosťou a úsmev na tvári nevyhnutnosťou. Aj keď je jej život naplnením sna nejedného z nás a máte chuť sa pýtať na tisíce otázok, ju neoblomne zaujíma ako sa máte a ďakuje, že ste prišli.

Ak chcete aj vy zažiť kúsok z Alex, jej výstava fotografií v Bratislave trvá v Urban House na Laurinskej ulici a v Gorila.sk Urban Space na SNP do 13.2.2015! A naša redakcia vám ju vrele odporúča :)

Kto prišiel s nápadom usporiadať vernisáž tvojich fotografií?

Ja :) Vrátila som sa z Havaja a skromne som si povedala, že by som si urobila jednu výstavu. Postupne sa to však začalo celé nabalovať a aktuálne mám naplánované tzv. turné s mojimi fotografiami. Celé je to spojené s mojím novým projektom Aloha život- alohazivot.wordpress.com

Prečo práve v Urban House?

Prišla som do Urban House a hovorím si, že presne tu si to dokážem predstaviť. Celú výstavu som nosila v hlave už niekoľko mesiacov a podľa toho som to všetko naplánovala. Síce mi známy hovorili, že to je blbosť, lenže ja som o tom nepochybovala. Taktiež v NYC a na Havaji je úplne bežnou praxou, usporiadať výstavu v podniku, alebo v nejakom cool obchode. V pozadí hrá DJ a stretne sa kopec zaujímavých ľudí.

SONY DSC

Ako si sa spojila s Máriou Modrovich a Tomášom Hafnerom a čo máte spoločné ohľadom daného projektu?

Máriu som oslovila preto, lebo som si ju vybrala ako krstnú mamu môjho projektu Aloha život.. Ešte pred mojou cestou do NYC ma prostredníctvom rádia FM inšpirovala svojim rozprávaním o živote za veľkou mlákou s ľahkosťou a tak som ju kontaktovala. Odpovedala mi absolútne prelomovo pre môj život: „Choď svojmu snu po krku!“ A tak som išla. No a Tomáš je najznámejší surfer na Slovensku a koho iného pozveš na výstavu surf fotografií?

Kedy u teba prepukla vášeň fotografovať a aké boli tvoje začiatky?

Ono to prišlo samé. Veľa som cestovala a teda aj fotila, postupne som si musela zadovážiť aj lepší fotoaparát.. Nakoniec som sa o to začala zaujímať viac a viac, až som si povedala, že by som už mohla pri fotení zostať. Ak sa tomu budem naplno venovať, jedného dňa v tom môžem byť naozaj dobrá. A tak sa teda tomu venujem. A aké boli moje začiatky? Podľa mňa toto sú moje začiatky :)

DSC_0082

Vieme o tebe, že si žila v New Yorku, teraz pôsobíš na Havaji. Prečo práve Amerika?

Lebo som bola už takmer všade. New York bol môj veľký sen a hneď po ňom Havaj, tak som sa rozhodla si ich splniť s heslom „teraz alebo nikdy“, resp. „teraz je ten čas!“ Do NYC som prišla na pár mesiacov, ale veľmi sa mi tam zapáčilo a zostala som dlhšie. Inšpirujúca je hlavne tá mentalita ľudí.. teda tá časť, ktorá si ide za svojím snom. V New Yorku už videli a zažili kadečo a preto, keď im porozprávaš o svojich bláznivých snoch, vôbec nič neuskutočniteľné na tom nevidia. Práve naopak! Vedia, že všetko sa dá dokázať. A častokrát vedia aj ako na to. Takisto je v NYC milión takých ako ty a keď tam chceš prežiť, musíš sa vedieť obracať a vydať zo seba to najlepšie. A tá energia sa mi páči. Aj keď na druhej strane to dokáže byť mnohokrát vyčerpávajúce. Havaj je pokojnejší, ale takisto sú tam ľudia naladení na tú správnu vlnu. Idú si za svojím, ale asi skôr s takou „Alohou“. New York je trochu prekofeinovaný – je tam naozaj vysoké tempo.

NYC, alebo H? Čo ti je bližšie a kam sa chystáš v blízkej budúcnosti?

NYC milujem, ale nechcela by som tam dlhodobo žiť. Je to úžasné mesto s úžasnou energiou a atmosférou, ale na Havaji sa cítim ako doma. Keď som chodila k oceánu, prišlo mi to ako keby som išla na východ Slovenska. Príroda, zeleň a hory. Až na to, že na Havaji sú aj palmy a oceán. Milujem vodu a oceán, vždy som si vyberala prímorské krajiny. Do NYC sa však chcem neustále vracať. Tiež musím byť v pohybe a veľa cestovať, neobsedím na jednom mieste. Na Havaji som bola skoro rok a už som potrebovala zmenu. Takže cestovanie je pre mňa príjemná nevyhnutnosť.

Keby si mala porovnať život na Slovensku a na kontinente, ktorý ti viac vyhovuje?

Ja som veľmi hrdá na to, že som zo Slovenska. A keď sa ma niekto opýta odkiaľ pochádzam, tak sa za to už vôbec nehanbím. Podľa mňa má Slovensko kopec výhod a Slováci sú veľmi šikovní ľudia, aj keď vo svete sú trochu hanbliví a veľmi si neveria. Myslím, že je to škoda. Lenže, ja svoju budúcnosť vidím niekde úplne inde – vo svete, pri oceáne a tak. Naozaj chcem veľa cestovať, písať o tom a fotografovať všetky tie krásne a nezvyčajné miesta. A na vládu sa sťažujú všade.

Čo ti chýba na Havaj zo Slovenska?

Chýba mi slovenský chlieb, bryndzové halušky a trochu našej lojálnosti alebo ako by som to nazvala. Američania ako ozajstní kamaráti sú trochu povrchní, ale to je presne ten rozdiel kultúr. Sú priateľskí, milí, otvorení, ale my sme asi viac oddanejší.

A naopak? Čo postrádaš kým si doma?

Všetko! Oceán, ľudí, atmosféru, možnosti, alohu. Veľa vecí.

1 (1)

Čomu sa venuješ počas svojej dovolenky na SVK? Nechýbajú ti vlny?

Chýbajú. A nie som až tak na dovolenke. Dokončujem si školu a popritom organizujem svoje výstavy a robím rozhovory pre môj projekt.

Všetko sa dá dokázať. Musíš sa vedieť obracať a vydať zo seba to najlepšie!

Vieme o tebe, že si fotografka surferov, čo sa stalo tvojím objektom tu?

Tu fotím ľudí pre svoj projekt Aloha život. I keď tu až tak veľa času na fotenie nemám.

Stalo sa ti počas fotenia niečo zaujímavé?

Raz sme išli fotiť a hneď ako sme vošli do vody, počuli sme piskľavé zvuky delfínov. Asi o polhodinu prišli k nám, plávali okolo a jeden prišiel do mojej absolútnej blízkosti. Tiež tam bolo také malé bábätko, ktoré vyskakovalo z vody. Bolo to absolútne úžasné, je to spomienka, na ktorú určite nikdy nezabudnem.

Tiež sa mi stalo, že ma prišli vyzdvihnúť záchranári na jet ski, lebo ja ‘HAOLE‘ som si išla zaplávať, nič netušiaca, do oceána. Záchranár mi hovoril, že tam nemôžem byť, lebo v tejto oblasti sú silné prúdy a ja by som mohla odcestovať nevedno kam. Možno do Japonska. Vtedy som si uvedomila, ako málo poznám oceán a aký rešpekt musím voči nemu mať. Do vody musíš ísť s úplnou pokorou a hlavne na Havaji.

Venuješ sa zachytávaniu cudzích ľudí, alebo cielených?

Cudzích a na tajnáša. Ale nie, pri fotení cudzích ľudí treba dodržiavať určité pravidlá. Niekedy, keď si nie som istá opýtam sa, popr. je dobré mať podpísaný aj model release. Ale to už závisí o aký typ fotky sa jedná. Surferi sú však zvyknutí a chcú byť fotení. Môžu sa totiž ocitnúť v nejakom časopise a potom si ich všimne nejaký sponzor  preto, aby videli ako surfujú a podľa toho sa zlepšovali, alebo len tak na pamiatku.

Oslovujú ťa sami, alebo si už vyberáš koho chceš fotiť a následne ho kontaktuješ?

Aj aj, ale skôr si vyberám už ja. Asi už viem čo chcem nafotiť a s kým budú podmienky najlepšie. Nemám rada, ak mi do toho niekto kecá, ibaže by si priplatil.

Ako vyzerá tvoj bežný deň tu/ na Havaji?

Vstanem, zapnem počítač a pracujem, prípadne idem na stretnutie či do školy. Na Hawaii som bola po väčšine času na pláži alebo vo vode a fotila.

1

Prečo si odišla z NYC?

Odišla som hneď keď som si uvedomila, že chcem byť surf fotografkou. Vždy som vedela, že chcem pracovať okolo tohto športu, ale nikdy ma nenapadlo, že by som mohla byť práve ňou. Asi pred rokom a pol, keď som bola v NYC mi to celé došlo a tak som sa zbalila a išla na Havaj. Niekto mi povedal, že to znie tak jednoducho, ale ono to tak v podstate aj bolo. Hovorím si, že keď chcem fotiť, čo som si zaumienila a vysnívala, kam inam by som mohla ísť než na Havaj. A tak som šla. Ešte som nemala nič. Ani ubytovanie, ani letenku, ale kufor som už mala dávno zbalený. Proste som o tom bola presvedčená a ono to vyšlo.

Kde si môžu záujemcovia zakúpiť tvoje fotografie?

Môžu ma kontaktovať mailom na [email protected]

Ak by mal niekto záujem, aby si ho fotila- je možné ťa osloviť?

Áno

Kuchárka? Podľahla si niečomu z amerických jedál, alebo halušky forever?

Keď mám čas a chuť, tak veľmi rada varím a myslím, že mi to aj ide. Avšak nepečiem, koláče mi vôbec nechutia. A hamburgeri aj s hranolkami pokojne vymením za halušky. I keď, v Amerike sa už veľa ľudí stravuje až prehnane zdravo.

Aký je tvoj fotografický sen?

Je toho naozaj veľa! Môj turbo veľký sen je už niekoľko rokov pracovať/fotiť pre Roxy alebo možno pre nejakú inú surf značku.

Ak by si mohla poradiť začínajúcim fotografom, čo je základom dobrej snímky?

Fotiť to, čo sa im páči, spôsobom akým sa im páči. Len vtedy to môže byť jedinenčné a niekedy aj geniálne. Opakovať po niekom alebo dávať na názor druhých, ak sa to nezhoduje s našim presvedčením, je len strata času.

Odkaz pre čitateľky?

Choďte si za svojím. Odpovedzte si na otázku: „Čo naozaj veľmi chcem?“ Potom si spíšte zoznam alebo plán, čo pre to treba urobiť. Ak každý deň urobíte aspoň jednu malú vec z tohto plánu, tak voila.. splnili ste si svoj sen! A ja sa budem tešiť s vami :)

Foto: Alexandra Uzik, Welin Nagyová, Ladislav Vavro, Facebook