Sme krásne, sme emancipované, sme nezávislé! No ako veľmi?

Potrebuje žena muža? Tak znie jedna z najčastejších otázok, na ktorú sa ľudstvo už celé stáročia snaží nájsť tú správnu odpoveď. Od Márie Terézie, panovníčky v nohaviciach, ktorá  síce manžela mala, ale k vládnutiu ho ani nepotrebovala, cez krehkú Sisi, cisárovnú Alžbetu, ktorá od neho po celý život utekala, až po dnešné feministky sa ženy snažili dokázať, že všetko dokážu aj samy. Zvládnuť možno zvládneme, ale či to tak aj chceme je to, čo nám obracia myseľ na ruby a kradne v noci spánok.

Aj vy ste už určite zažili tie pocity, kedy sa nervózne prechádzate po dome a čumíte do mobilu alebo na Messenger a zrazu neviete, čo s časom. „Nepotrebujem predsa chlapa!“ Zanovito si opakujeme pozerajúc do zrkadla, nasadzujúc hrdinský pohľad, aby sme zakryli smútok z toho, že žiadneho nemáme alebo že nám ušiel. No naozaj v sebe máme hnusný kŕč z toho, že nie sme milované. Pomaly sa nám proti vôli do mysle začína vkrádať aj myšlienka, že za to azda ani nestojíme, aby nás mal nejaký muž rád. Podvedome ešte čakáme peknú esemesku alebo pozvanie von, no nič také sa nekoná. Niektoré z nás sa po rozchode rozplačú, iné zatnú pery a kráčajú ďalej, pre každú z nás je ale prirodzený istý chtíč efekt, to znamená  podvedomá snaha zaplniť prázdne miesto v srdci niekým iným. Hovorí sa, že po novom vzťahu zúfalo túžia tí, ktorí už dlhšie žiaden nemali, ale rovnaký, možno ešte intenzívnejší pocit však prežívajú ženy, ktoré ho práve stratili. Je to ako by ste jedli úžasnú čokoládu s príchuťou: ,,niekto ťa mal rád, potreboval ťa”. Bol to niekto, kto bol základom všetkého vo vašom živote, pretože len láska vraj dáva našim skutkom zmysel. Odrazu vám však po čokoláde zostal len prázdny obal, nečakane ste z nej dojedli posledný kúsok. Bola samozrejme z limitovanej edície, rovnakú už nezískate, no tie pocity, ktoré ste zažívali pri každom zahryznutí vám začnú strašne chýbať. Vy sa zrazu napchávate sladkým bez rozmyslu, len aby ste znova našli to šťastie a okamihy úplnej spokojnosti.

SEBAVEDOMÁ ŽENA V SEBA VERÍ A PRETO NEPOTREBUJE DOKAZOVAŤ SVOJU PRÍŤAŽLIVOSŤ

Keď si už so sebou neviete rady, vydáte sa na lov. Pozeráte sa do tvárí nových mužov, ale niekedy sa pristihnete, že ich ani nepočúvate. Ste nimi obklopená,  a predsa ste sama a po bozku prichádza len obrovské prázdno. Opakujete dobre naučené, známe pohyby, nie ste predsa žiaden amatér a v hlave sa vám neustále iba vynára myšlienka, že si musíte zvyknúť na nový rytmus, no nie ste pripravená. Chýba vám niekto, kto by vám rozumel. Uvedomte si však, že to nepôjde, pokiaľ neobrátite knihu na čistý list. Lebo pravá, naozajstná láska nie je niečo, čo nájdete, keď si zmyslíte len tak na ulici. Je krásna v tom, že jej pocit je nevysvetliteľný a nedá sa ničím nahradiť. V láske si človek prechádza viacerými štádiami, tým, kedy verí i tým, kedy sa sklame. Všetko zlé je však na niečo dobré, preto po jej strate nevešajte hlavu. Niekto múdry raz povedal: „Radšej milovať a stratiť, ako prežiť celý život s magorom.“

Každý koniec znamená i nový začiatok, je to čas, kedy sa máme možnosť vrátiť k svojim snom a očakávať od života čosi pekné. Je to čas, v ktorom si naplno užívame svoju slobodu, vychutnávame, čo je nové. To však ale neznamená, že sa máme bez rozmyslu vrhnúť do náručia každého muža. Nechajme staré rany vychladnúť a pripravme si srdce pre niekoho,  kto nám zoberie vietor z plachiet, pretože my za to stojíme. Nie sme predsa odkázané na náhrady, my chceme len originály.

Počas celých stáročí vznikali mnohé teórie, z ktorých niektoré tvrdili, že ženám je lepšie samým, iné zasa odvodzovali ich existenciu len od muža. Novodobým krédom sebavedomej ženskej spoločnosti sa stáva, že sme samostatné a muža nepotrebujeme, ale chceme. Túžime byť krásne, chceme sa páčiť, potrebujeme byť ľúbené a chcené, no iba od správneho muža. Po rozchode prežívame bolesť zo straty, ktorú ale šikovná žena rýchlo premení na očakávanie budúcnosti.

2

Podobnú skúsenosť má aj naša čitateľka Katka (21): „Po rozpade môjho vzťahu som bola naozaj smutná, najviac asi z toho, že som mu nestála ani za to, aby bol ku mne naozaj úprimný a rozišiel sa so mnou ako chlap. Milosrdná lož je niekedy horšia ako pravda, ale najviac ma asi ranil pohľad na jeho tvár na fotografii s inou ženou hneď po rozchode. Nezasiahlo ma ani tak skutočnosť, že mal inú, ako z to, že mi zrejme klamal a zámerne sa mi slabošsky vyhýbal. Bola som sklamaná z toho, že si ma nevážil natoľko, aby mi povedal pravdu. Vtedy som naozaj takmer uverila, že láska v dnešnom svete už nestojí za nič. Bola som taká znechutená, že som sa chcela vrhnúť do náruče prvému somárovi, ktorý prejde okolo. Len aby som necítila. Len aby som bola s niekým, do koho sa nebude možné sa zaľúbiť. Veď aj ten môj bol vlastne celý čas somárom, iba sa vydával za koňa. To sa mi zhnusilo. Klamstvo a pretvárka. No netrvalo dlho a uvedomila som si, že týmto prístupom ubližujem iba sama sebe. Môj bývalý bol zbabelec, ale odpustila som mu a pochopila, že som príliš mladá na to, aby som bola zatrpknutá. Iste, sklamala som sa, no čas moje rany vylieči a jedného dňa snáď príde muž, ktorý za to bude stáť, aby som sa kvôli nemu snažila a nebude to ani vypočítavý ignorant. Ja rozhodne nechcem byť len tak s hocikým. To by ma šťastnou neurobilo.“

Nechať sa niekým milovať zo zúfalstva by bola chyba. Flirtujme, randime, no zároveň sa ničomu hneď nepoddajme. My si predsa chceme nechať opäť vyraziť dych, lebo ten pocit je neopísateľný! Skutočné sebavedomie a sila totiž pochádzajú z toho, že vieme povedať nie a áno iba vyvoleným. Sme pekné, inteligentné a spoločenské, život si užívame naplno, ale rozhodne nás nemôže mať každý chlap, ktorý prejde okolo. Sebavedomá žena v seba verí a preto nepotrebuje dokazovať svoju príťažlivosť ani jedinečnosť novým úlovkom.

A tak, keď niekde v meste stretnete bývalého s jeho novou čajkou a on sa vás opýta či už niekoho máte, iba myknite plecom a povedzte: „Ja čakám na toho správneho!“

Autor: Kristína Makóová

Foto: Pinterest