„Autor tejto knihy je presstitút a bohapusto si vymýšľa. Jeho román neobsahuje ani jednu pravdivú vetu. Dej sa odohráva v krajine, ktorá by pokojne mohla byť aj Slovenskom, ale nie je. Keby ste sa napriek tomu v niektorej postave spoznali, neváhajte a okamžite sa prihláste na najbližšom policajnom oddelení alebo prokuratúre. Nezabudnite si občiansky preukaz a zubnú kefku,“ znie prehlásenie v úvode mimoriadne odvážnej knihy Sviňa od Arpáda Soltésza. Jej filmové stvárnenie nezachádza tak ďaleko a je o poznanie opatrnejšie. Nie je to však len na škodu.

Kto čítal knižnú predlohu filmu Sviňa, vie, že jej spracovanie by malo materiálový potenciál aj na celý seriál. Obsahuje totiž nielen obrovské množstvo postáv, ktoré je občas ťažké (no zďaleka nie nemožné) stotožniť s reálnymi ľuďmi, ale aj niekoľko vedľajších dejových línií, pričom všetky spolu súvisia. Pri obracaní stránok má človek pocit, že napriek všetkej biede a hladu vo svete nemôže jestvovať horšie miesto na život, než je zapredané a mafiou ovládané Slovensko. Brutalita a scény, ktoré autor opisuje s mrazivou reálnosťou, prenikajú človeku až do špiku kostí.

Film Sviňa
Žijeme v krajine, kde na nenásytnosť “veľkých” doplácajú nevinné obete…

Bohužiaľ, filmu sa tieto črty knižného diela pretaviť na plátno nepodarilo. Má to však svoje pozitíva – Sviňa je vďaka tomu vhodná aj pre citlivejšie povahy. Vzhľadom na to, že ide o film, ktorý by si mal – dvojnásobne pred voľbami – pozrieť skutočne každý plnoletý obyvateľ tejto krajiny, sa snímka sústredila na celkom iné aspekty nedávnej histórie.

Film Sviňa
… kým tí, čo to všetko spôsobili, na jachte popíjajú najdrahšie koňaky na svete a smejú sa na problémoch chudoby.

Dej sa rozbieha pomerne pomaly – jeho snahou je, aby divák dobre pochopil aroganciu moci a absolutistickú nadvládu Lola Wagnera, človeka, stojaceho nad všetkými ľuďmi v krajine vrátane vládnej špičky a z pozadia ťahá za motúzy tak, ako to chce on. Do jeho postavy sa zlieva nielen ten, ktorého si za maskou perfektného Jozefa Vajdu každý okamžite predstaví, ale aj rôzni daňoví podvodníci a oligarchovia – film ich z časových dôvodov opomenul. Podobným spôsobom zjednodušuje a zjednocuje viacero postavičiek, to však príbehu ako takému vôbec neubližuje.

Film Sviňa

Približne v polovici filmu zrazu udalosti naberajú rýchly spád. Domček z karát, o ktorom bola mafia vo svojej nadutosti presvedčená, že prežije naveky, sa začína rúcať. Vyvrcholením je samotná vražda dvoch mladých ľudí – tá vo februári 2018 zmenila tvár Slovenska a zvyšok, ako sa hovorí, je história. Prestrih a koniec. Diváci sedia v tmavej sále ako obarení, málokto dokáže nájsť slová. Prvé, čo sa ozve z hľadiska, je polohlasná nadávka: „Sk**vený…“ a názov strany, nesúcej v snímke len príznačný názov Strana. Atmosférou rezonuje jediná otázka, ktorá vo filme zaznela a na ktorú nikdy nedostaneme presvedčivú odpoveď: Prečo sme to dopustili?

Film Sviňa
Marko Igonda ako “Predseda” alebo “Bobo”. Film ho zobrazuje ako človeka, ktorý sa stal vďaka svojim chybám hlúpou bábkou v rukách mocných.

Sviňa sa okrem vynikajúcej kamery, ktorá sa postará o nezabudnuteľný vizuálny zážitok, môže pochváliť skvelými hereckými výkonmi a scenárom. Ten sa predovšetkým vďaka niekoľkým mimoriadne podareným scénam nedá nazvať inak, ako superlatívom geniálny. „Ondreja“ a jeho snúbenicu zachytáva nádherným spôsobom ako dvoch mladých a napriek všetkému celkom obyčajných ľudí, majúcimi svoje starosti aj radosti, no najmä sny. Tie však niekto dokázal chladnokrvne a bez výčitiek zničiť výstrelmi, ktoré mali navždy umlčať hlas spravodlivosti. Dosiahli ale presný opak – začal kričať hlasnejšie, nástojčivejšie, neohrozenejšie…

Gabriela Marcinková Sviňa
Herečka Gabriela Marcinková stvárňuje vo filme Emmi, ktorú tiež prezývajú “Malá K**va”. Vďaka nej získal Bobo prepojenie na mafiánske špičky.

Ako už bolo povedané, s knihou má spoločné len pramálo – film totiž zachoval iba hlavnú dejovú líniu, ktorá tvorila maximálne jej tretinu a opomína nesmierne veľké množstvo postáv a „vedľajších“ udalostí. Ľudia, čo pred návštevou kina čítali dielo Arpáda Soltésza, tak možno pocítia mierne sklamanie z nekomplexnosti filmového spracovania, avšak netreba zabúdať na to, že možnosti 90-minútovej snímky sú značne obmedzené. Pár vecí je tiež pomenených, no to sa dá taktiež chápať pokusom o zjednodušenie a uľahčenie zložitej témy pre diváka. Krátke prepojenie s pradávnou históriou, ktoré film ambiciózne doplnil, poukazuje na jednoduchú skutočnosť, že zlo tu bolo – aj bude – vždy. No o to viac sa oplatí nezanevrieť na dobro.

Odkaz oboch diel zostáva napriek všetkým rozdielnostiam rovnaký – ignoranciou toho, čo sa okolo nás deje, sa podieľame na zločine.

SLEDUJTE náš Instagram SLOVAKWOMANSK a dozviete sa horúce pikošky medzi prvými! Nájdete ho >>>TU<<<

Zdroj: Slovakwoman.sk | Foto: Instagram/cinemart.sk, cinemaxslovensko