Náš život je zložený z mnohých rozhodnutí – či už dobrých alebo zlých. To, aké boli, sa dozvedáme až časom. Mnohokrát sú ľudia zdrvení, keď nevedia, čo urobiť v danej chvíli a pýtajú sa samých seba či to alebo ono rozhodnutie bude naozaj to správne. Buď premýšľajú aj nad jeho dôsledkami alebo ho učinia len tak, spontánne. Aj Eva, mladá tridsiatnička, dva roky vydatá za Mareka, vie o tom svoje.

Kým Eva vždy túžila po romantickej láske, Marek bol utiahnutý egoista s vysokým spoločenským postavením a hašterivý typ s negatívnym postojom k financiám. Možno sa pýtate prečo sú takýto rozdielni ľudia vôbec spolu? ,,Po troch rokoch spoločného chodenia a bývania som mu povedala svoje ,,ÁNO”. Rodičia mi vždy pakovali, že pri partnerovi treba stáť v dobrom aj v zlom, v zdraví i v chorobe, bohatstve i chudobe. To som aj prisahala pri sobáši a snažila som sa toho vždy držať.”

Ako Eva spomína, Marek ju fyzicky priťahoval, vážila si jeho zarobené peniaze a nemíňala ich na zbytočnosti. ,,Za tie roky som si zvykla, že po každom nákupe musím na stôl predložiť bloček a výdavok. Marek mi opakoval, že chce mať prehľad, na čo míňame. Väčšinou prehliadal fakt, že aj ja trávim dlhé hodiny v práci a som zárobkovo činná osoba. Tiež predsa prispievam do domácnosti aj keď podstatne menej ako on.”

Nie, nehanbite sa ak vám napadlo, že Marek bol “škrob”. Nemýlite sa. Čo však bolo horšie je fakt, že bol ,,bohatý lakomec”. Okrem toho ani náznakom nespĺňal predstavu Evy o milujúcom partnerovi: ,,On nevie prejavovať city. To, že ma ľúbi, som počula možno dvakrát. Občas je ako kus ľadu- nedobytný a chladný. Nechváli ma, neďakuje, neskladá komplimenty, neváži si to, čo robím… Je taký svojský.” Po odstupe času sa manželia začali permanentne hádať kvôli rôznym veciam. Konflikty u nich boli na domácom poriadku, no toto bolo iné. Stále šlo o peniaze, o zákazy a príkazy. Eve prišlo v jednom okamihu nenormálne, v akom vzťahu žije. Boli chvíle, keď z toho chcela von, no pri každej príležitosti takéto myšlienky zahnala. Aj napriek dohováraniu zo strany rodiny i kamarátok ostávala pri Marekovi ako trpezlivá a milujúca manželka. Keď jej pohár trpezlivosti pretiekol, odhodlala sa k rozhodnutiu, že chce svoj problém riešiť a vyhľadá pomoc u psychológa. Chcela sa mu zveriť s vnútornými pocitmi a nájsť tak pochopenie u svojho muža. Pri výbere si nechala poradiť od sesternice, aby zašla za mužom, ten jej vraj lepšie odprezentuje a zargumentuje mužské zmýšľanie. ,,Bola som presvedčená, že robím všetko nesprávne, keď mi Marek neustále niečo vyčíta. Naozaj som tomu začala veriť. Prišla som k záveru, že za nezhody môžem ja, že svojmu manželovi asi málo rozumiem. Tak som zakročila.”

Žiť s bohatým lakomcom naozaj nie je jednoduché. Keď všetko prepočítava na peniaze, zakazuje nákupy, prikazuje nákupný zoznam, ráta všetky drobné… Prešlo to až do krajnosti. Marek začal byť majetnícky aj voči Eve. Vyzvedal kam ide, sledoval ju do práce, častokrát aj po práci: ,,Vždy bol žiarlivý. Mne to však imponovalo. Myslela som si, že je to prejav lásky a náklonnosti. Dnes viem, že je to len obyčajná chorobná nedôvera, ktorá nerobí dobrotu. Volával do práce či som prišla v pohode, pýtal sa sekretárky s kým som na obede alebo na stretnutí. S kamoškami na kávu som mohla ísť len s jeho povolením.” Toto všetko prispelo k tomu, aby Eva stisla kľučku na dverách terapeuta Brodského: ,,Od prvej sekundy, od prvého slova mi ten chlap rozumel. Pozeral na mňa ako na to najúžasnejšie stvorenie pod slnkom. Stávalo sa mi, že som sa nedokázala sústrediť na problém, s ktorým som za ním prišla. V tej izbe mi tento dobre vyzerajúci chlap dával pocit stability, pokoja, istoty a bezpečia.”

Adam Brodský si užíval okamihy s touto ženou. Bol ňou očarený. Tak veľmi jej chcel pomôcť, ale uvedomoval si, že to cíti skôr z ľudského a mužského hľadiska, ako z toho profesionálneho. ,,Cítili sme to obaja. Harmónia od prvého stretnutia. Hovoriť o svojich problémoch v jeho prítomnosti bolo také jednoduché. Po štvrtom sedení mi zavolal do práce. Chcel sa stretnúť mimo ambulancie. Hodiny som uvažovala, čo mám urobiť. Marek je predsa môj manžel, to nemôžem,” spomína si Eva. Zvíťazila však túžba po niečom novom. Dohodli sa. V kaviarni si ju premeral pohľadom – si krásna – vyšlo z neho po chvíli. ,,Naše srdcia bili v rovnakom rytme. Nič som nevnímala. Zabudla som na to, že som vydatá žena – nešťastná, spútaná, ale vydatá. Keď sa prvý raz dotkol mojej ruky, prešli mnou zimomriavky. Ten chlap mi rozumel bez reči. Len ma objímal a túlil k sebe. Akoby sme sa v tom tichu rozprávali. Povedal mi, že ženy ako ja by mali byť nosené na rukách. Všetko som mu verila a neexistoval nik, kto by mi rozumel viac.”

Po káve zašli Eva s Adamom do parku. Len tak tam sedeli, bez slov a v objatí. Adam jej navrhol, aby zašli k nemu. Chcel jej ukázať, ako sa má žena ľúbiť. Nechcel, aby bola smutná alebo aby trpela. ,,Áno, súhlasila som. Porušili sme dve zásady – lekár by si nemal začínať so svojou pacientkou a vydatá žena so slobodným mužom. Ja som v tej chvíli vedela len jedno, že s ním to má zmysel. Tak sme to urobili a bol to najlepší se* v mojom živote. Adam bol ohľaduplný, trpezlivý, galantný a šarmantný zároveň. V jeho hlbokých hnedých očiach som sa rozplývala a po vyvrcholení som bola ako v siedmom nebi. Bolo to niečo, čo mi Marek, môj manžel, nedal za päť rokov.”

Bolo na Eve, čo urobí. Už svojho manžela podviedla, urobila to, čo cítila. S Adamom mala konečne pocit, že je milovaná. Cítila sa atraktívna, príťažlivá a se*y. Aj napriek tomuto úletu sa vzdala možnosti spokojného a krásneho vzťahu a vybrala si Mareka. Zvíťazila v nej povinnosť, zodpovednosť a poslušnosť, veď bola jeho zákonitou manželkou. Románik s Adamom jej otvoril komnatu nereálneho vzťahu, v ktorom láska, úcta a rešpekt hrali najdôležitejšiu rolu.

Nuž, nie všetky rozhodnutia sú jednoduché. V každom prípade sa vždy snažte myslieť 2 – 3 roky dopredu, aby ste predišli sklamaniu z vlastného konania.

Foto: Flickr