Slováci, pracujúci v zahraničí, ešte začiatkom marca ani len netušili, ako sa im krátko nato život otočí naruby a že kvôli prísnym opatreniam neuvidia rodinu aj niekoľko mesiacov. Jeden z nich už svoj hnev nemienil držať iba v sebe, a tak sa premiérovi rozhodol napísať otvorený list, ktorý s úsmevom čítať zrejme nebude.

Peter sa spolu s manželkou už tri mesiace nachádzajú v Prahe, kde ho pracovne vyslala slovenská firma. Doma dvojica nechala dve deti, ktoré sú síce dospelé, avšak rada by ich z času na čas navštívila, čo by bolo možné len vtedy, ak by následne absolvovala povinnú karanténu. A práve to je hlavný dôvod, hnevajúci informatika natoľko, že sa premiérovi Igorovi Matovičovi rozhodol napísať otvorený list, v ktorom spomína i mimoriadne smutnú udalosť – pohreb otca pre ochranu svojich najbližších, nachádzajúcich sa na Slovensku, absolvoval pred pár týždňami iba prostredníctvom videohovoru.

Otvorený list Igorovi Matovičovi v plnom znení

Vážený p. premiér Matovič, vo Vašej terminológii som repatriant, prišelec, navrátilec, pliaga, pes za plotom… V tej mojej som plnoprávny občan Slovenskej republiky, ktorý v zahraničí pracuje aj v prospech Slovenska. Rád by som Vám opísal môj príbeh, na konci ktorého chcem zistiť svoj skutočný status. Aký mám teda status? Momentálne som spolu s manželkou už tretí mesiac v zahraničí. Vyslal ma sem môj zamestnávateľ – slovenská firma, ktorá rozbieha biznis v Českej republike. Mám tu rozbehnúť novú pobočku našej spoločnosti. Do Prahy som spolu s manželkou odcestoval koncom februára 2020.

Odchádzali sme ako občania EÚ, ktorí sa mohli bez problémov pohybovať po obidvoch krajinách a kedykoľvek navštíviť svoju rodinu alebo rodina nás. Na Slovensku máme dom, celú rodinu a 2 deti, ktoré študujú na vysokej škole. Obaja sú už dospelí, syn bude lekár a dcéra študuje ekonómiu v angličtine. Naše plány boli jednoduché – jeden víkend prídu do Prahy deti za nami, ďalší prídeme my domov.

Naposledy sa nám to podarilo 8.3.2020. Strávili sme víkend DOMA na Slovensku a bez veľkého lúčenia sme s kľudným svedomím odišli v nedeľu večer do Prahy s tým, že nás naše deti na ďalší víkend prídu navštíviť.

Pohreb otca cez videohovor

Bohužiaľ, nikoho z nás vtedy ani vo sne nenapadlo, že to bolo lúčenie na niekoľko mesiacov. Čo sa dialo ďalej máme všetci ešte veľmi dobre uložené v pamäti, takže nebudem to tu opisovať.

Aby toho ešte nebolo málo, 24. marca mi umrel otec. Keďže práve vtedy začínalo najviac naberať na sile koronavírusové šialenstvo, po overení na príslušných úradoch mi bolo oznámené, že ako občania SR sa síce môžeme vrátiť na Slovensko, ale nemôžeme sa zúčastniť pohrebu. Každý, s kým by sme sa stretli, by musel zostať v domácej karanténe spolu s nami, podotýkam – v domácej karanténe. Rozhodli sme sa teda neohroziť rodinu ani nikoho na Slovensku a pohrebu som sa zúčastnil cez videohovor. Neprajem Vám ani nikomu zažiť niečo podobné. Stále sme ale žili s pocitom, že keď sa rozhodneme, môžeme sa kedykoľvek slobodne vrátiť domov.

Nepriatelia štátu

Takto tomu bolo až do nástupu Vašej vlády. Neveriacky som sledoval správy a nariadenia, ktoré z nás behom krátkeho času urobili nepriateľov štátu. Zrazu sme sa stali nezodpovednými a nežiadúcimi občanmi, ktorí si majú rozmyslieť, či sa chcú vrátiť alebo zostať tam kde sú.

Chvíľu som ešte skúšal bojovať a vysvetľovať Vašim nabudeným prívržencom na  diskusných fórach, že my nie sme riziko, že tak ako všetky nariadenia a opatrenia dodržujeme v Českej republike, rovnako ich budeme dodržiavať aj na Slovensku. Na tejto strane barikády sa mohol ocitnúť hocikto z nás, a myslel som si, že uplatňovanie princípu kolektívnej viny v demokratickom členskom štáte  Európskej únie predsa nie je možné. Bezvýsledne.

Práve Vy, namiesto toho aby ste sa ako predstaviteľ všetkých občanov zastal našich práv, práve Vy ste ukázali prstom na všetkých občanov na druhej strane a hodili ste všetkých do jedného vreca. To je asi tak, ako keby som ja Vás teraz obvinil, že ste rovnako korupčný politik, ako akýkoľvek iný politik z predchádzajúcej vlády a priradil Vám bez akéhokoľvek dokazovania takýto status. Čo na tom, že to nie je pravda, ale mohla by byť, že? To Vám predsa stačí.

Pravda o „inteligentnej karanténe“

V týchto dňoch sme s napätím sledovali správy ohľadom „inteligentnej karantény“. Tešili sme sa, že snáď sa konečne rysuje možnosť, že sa dostaneme domov a nie do zberného tábora.

V čase, keď píšem tento článok je už známe, že termíny, ktoré ste Vy sám prezentoval neboli dodržané. Nezáleží na dôvode, ale záleží na tom, že Vy ako premiér ste sľúbil občanom niečo, čo ste nevedeli a nemohli splniť.

Samozrejme, hneď ste našli vinníka, zlé spoločnosti Google a Apple, ktoré včas nevydali aplikáciu eKaranténa.

Keďže som informatik, hneď po Vašom vyhlásení termínu som sa obával, že asi niečo nebude v poriadku, keďže každá z týchto dvoch spoločností má samostatný obchod s aplikáciami a rozdielnu schvaľovaciu politiku. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako by Vám ktokoľvek z „fachu“ mohol sľúbiť, že 22. mája o 15:00 hod. bude eKaranténa dostupná v aplikačných obchodoch obidvoch spoločností, keďže jeden o druhom prakticky vôbec nevedia.

Jedine, že by ste ju mali schválenú už skôr. No a čuduj sa svete, v sobotu večer sa na FB objavil status „Domáca karanténa: spustená“. Vy už predsa na Apple a Google čakať nebudete, tak aspoň občania, ktorí majú Android a budú súhlasiť s tým, že si stiahnu neschválenú aplikáciu sa môžu pobrať domov, kde sa budú počas karantény fotiť a hlásiť. Samozrejme, kto nechce nemusí, môže ísť do zberného tábora.

Gratulujem p. premiér. Toľkú dôveru, ktorú ste vložil do rúk občanom, verím že Vám ju pri nasledujúcich voľbách oplatia.

Tak, aký status máme ako občania SR?

Mne, ale taká dôvera nestačí. Preto sa Vás pýtam p. premiér, aký status máme my, občania SR, ktorí chcú ísť normálne domov, trebárs na víkend, stretnúť sa so svojou rodinou, skontrolovať si svoj majetok a potom sa vrátiť znovu do práce? Občania, ktorí nechcú zostať na pleciach štátu, ktorí si uvedomujú svoju zodpovednosť voči svojej rodine a voči svojej krajine?

Bolo by jednoduché zbaliť sa a odísť,  ale čo by bolo ďalej? Prosím, nechajte nás už žiť normálny život, nepovažujte nás za nepriateľov a začnite už konečne ľuďom veriť. Len dôveru je možné oplatiť dôverou. Preto Vás vyzývam, urobte všetko preto, aby ste zabezpečil pre občanov SR možnosť cestovať a pokojne pracovať.

Nie som totiž ani repatriant, prišelec, navrátilec, pliaga ani pes za plotom, som Peter Svoreň, rovnaký občan ako Vy.

Zdroj: dalito.sk | Foto: YouTube