Už tretí týždeň spolu s Dušanom prežívame jeho prípravu, pocity, súťaže a emócie jednak pred Majstrovstvami Európy aj sveta. Dnes Vám sám popíše, ako vyzeral jeho minulý týždeň, kde všade bol, s kým a ako trénoval. Zvládli by ste to aj vy či vaši frajeri? :)

,,Po preteku v poľskej Krynici bol plán jasný. Automobilový teleport do Ždiaru nám nakoniec zabral asi 2 hodiny, toto ešte musíme potrénovať! Popoludnie sa nieslo v duchu plánovania zajtrajšieho tréningu, flákania sa, respektíve, čo najmenšieho chodenia, nakoľko kŕče zo mňa urobili dvojníka káčera, osúloženého partiou labutích samcov. :) Budík – čo? 7:30? Budem spať ešte 100 rokov! Dobre, nebudem, vstávam. Som rozbitý ako rómske hračky aj nehračky. Ľahké raňajky, presun k Magure, tu dnes odštartujeme náš tréning. Bežíme, pochodujeme, bežíme, fotíme, kecáme, točíme, dostávame sa do tempa a konečne sa môj človek začína tváriť, že je viac použiteľný ako ráno. Po asi piatich hodinách končíme tréning, hodinky momentálne ukazujú cca 22km/+1500 výškových metrov. Popoludní relax.

Pondelok

Už beztak dlhý presun z Popradu do Jeseníku mi p. Jančura ,,spríjemnil“ svojím Regio Jetom a asi 40 minútovým meškaním. Domov prichádzam neskoro popoludní, som rád, že môžem byť rád, a som rád. Po príchode premýšľam nad pretekom, čo treba v budúcnosti urobiť lepšie a kvôli kŕčom sa chystám začať s údajne lepšou výživou. Plánujem si tréningy na tento týždeň, ktoré by mali mať minimálne 2 hodiny. Poďme na to.

spotení sme viac, ako nemeckí p*rnoherci v bavlnenom svetri.

Utorok

Voľno

Streda

Voľno, popoludní posilňovanie s vlastnou váhou.

3

Štvrtok

Popoludní je v Jeseníku okolo 32 stupňov, po práci hádžem tašku do kúta, obliekam sa (teda len trenky, v tričku by to bolo barbarstvo), beriem pitie a vyrážam sa schladiť do kopcov, kde sa mi to vplyvom 12 kilometrového výbehu do kopca, div sa svetu, veľmi nedarí. Za 2,5 hodiny behu urobím asi 22,5 km, s prevýšením 1000 metrov, stíham aj posilňovanie nohou, dnes mám zo všetkého dobrý pocit.

Piatok

Po šiestej hodine ráno idem do Balneo parku v Priessnitzových kúpeľoch ( moja najčastejšia regenerácia). Odchod do Brna, popoludní regenerácia v Brnenskej priehrade, celý deň práca do noci.

Sobota

Ráno posilňovanie brucha, neskôr opäť regenerácia v priehrade, do noci práca, príchod o 3:45.

Nedeľa

Po 4 hodinách spánku ,,vstávam“ asi 15 minút z postele, ďalších 15 minút sa snažím vidieť skrz zavreté oči, no nejde to. Oblečiem sa do sexy obleku a´la Harapes a vyrážam ,,k našim”, kde ma čaká brat. Okolo 9:30 vybiehame na tréning, ktorý trvá niečo do dvoch hodín. Beháme po našich krásnych Jeseníkoch, spotení sme viac, ako nemeckí p*rnoherci v bavlnenom svetri. Je tu nádherne. Stále bežíme. Stále. Lepšie ako Rocky! Lepšie ako Robocop! Lepšie ako Forrest Gump! Brrrr, zas až tak nie. Dobiehame snáď cez polovicu Jeseníkov do kúpeľov, dávame Balneo park a bežíme domov. Dnes 32 kilometrov/1100 nastúpaných metrov. Za odmenu si dávame pstruha + pivo.

2

Pondelok

Dopoludnia stíhame s bratom a švagrinou opäť výbeh nad kúpele, na môj veľmi obľúbený, Medvedí kameň a cestou ešte trikrát precvičiť nohy. Nasleduje rýchly zbeh do kúpeľov, tradičný Balneo a naspäť domov. Za 2:30 hodiny sme dnes pokorili cca 17,5 km/ +600 výškových metrov. Keďže sú moji parťáci zaneprázdnení, v druhej polovici dňa si už musím tréning odcvičiť opäť sám. Beriem camel, banán, plavky, okuliare, 50 korún, to predsa musí stačiť. Tých 50 korún áno, banány mohli byť kľudne dva alebo aspoň nejaký gél. Keďže nám zapršalo, vybieham ešte počas dažďa, no je dusno a tak sa nebudem zdržovať. Bežím celú dobu v celkom svižnom tempe, za necelých 25 minút dobieham na 5 kilometrov vzdialený krytý bazén. Preplávam 80 dĺžok (cca 2 kilometre), obliekam sa a bežím do kúpeľov hádajte kam? Áno, za každú správnu odpoveď ,,Balneo“ máte u mňa piškótu :) Ďalších 10 kilometrov som prehltol ako dôchodca ranné prášky. Dobieham spokojný domov – dnes opäť cca 32 km v nohách, 2 kilometre v rukách a dobrý pocit v stojane na čapicu (hlave).

Utorok

Ráno pred prácou ľahký kľud na prekrvenie nôh, 35minút, 6km. Popoludní voľno.

Tréning sa uberá správnym smerom, cítim sa fajn. Blížiace sa ,,ME” na Slovensku sa ma na nič pýtať nebudú, ale aj tak verím, že snáď budem mať čo povedať. Amerika, o tom ani nehovorím!“

My v redacií Dušanovi fandíme a ticho obdivujeme jeho vytrvalosť. Čo vy, trúfli by ste si na obdobný tréning? :)

Prečítajte si tiež:

Dušan Zapalač – cesta za svojím snom, časť prvá

Dušan Zapalač – cesta za svojím snom, časť druhá