Som prekážka na ceste za tvojou láskou. Som tá, ktorá muža tvojho srdca systematicky ničí. Som tá, s ktorou oficiálne je, hoci by mal byť s tebou. Som tá, ktorá ho nasilu drží nechutným citovým vydieraním. Som manželka tvojho milenca. Som matka jeho detí.

Pravdepodobne o mne vôbec nerozmýšľaš. Som pre teba príliš… nedôležitá, nezaujímavá, trápna… Ženská, čo si nevie udržať chlapa… Kto by jej venoval čo i len jednu previnilú myšlienku? Zrejme máš aj o mne vytvorený detailný obraz. Obraz, ktorý si kreslíš na základe jeho neustáleho vyplakávania. Rada by som povedala, že nič z toho, čo ti o mne narozprával, nie je pravda, ale… je… bohužiaľ…

Nečakám ho v čipkovanom spodnom prádle s ružou v ústach… To by som musela vedieť, kedy sa mu uráči prísť domov a naše deti na pár hodím zatvoriť do pivnice, aby nerušili. Keď sme spolu, nie je mojou prioritou honiť mu jeho ovisnuté ego. Možno premýšľam, do ktorej škôlky mi zoberú syna, napriek tomu, že sa stále občas pomočuje. Alebo ako zohnať seriózneho očného lekára pre našu dcéru, keď všetci majú preplnené stavy a nikoho nezaujíma, že dieťa potrebuje predpísať okuliare. Alebo ako sa nenápadne vytratiť z práce, aby som vybavila ten problém v banke…. Vo všeobecnosti celkom často na neho reagujem podráždene. Nevyberane poukazujem na jeho nedostatky, neprejavujem súcitné pochopenie, ak niečo skazí. Nepresviedčam ho, že nič z toho, čo sa pokazilo, nie je jeho chyba, že on je dokonalý. Prečo? Lebo všetky jeho problémy sú zároveň mojimi problémami. To ja a naše deti nesieme následky jeho nesprávnych rozhodnutí. Lebo ja si ten luxus ,,láskavo vypočuť jeho problémy” nemôžem dovoliť- ja tie problémy musím riešiť. Nie som jeho fanynka, ale životná partnerka.

Iste, teba to nezaujíma. Prečo by to mal byť tvoj problém, tvoja zodpovednosť? Kvôli spoločenským predsudkom? Kvôli pokryteckej morálke? TY máš právo na svoj diel šťastia. Len berieš, po čom túžiš hneď, ako sa ti naskytne príležitosť. Veď ak otec mojich detí ti ponúkne niečo, čo chceš, kto ti môže vyčítať, že si to vezmeš. Kto? No predsa JA. Ja ti to vyčítam. Strašne ti to vyčítam.

Nenávidím ťa! Túžim ti vykričať priamo do tváre všetky vulgárne výrazy označujúce bezcitnú zlatokopku ľahkých mravov, ktorá je podľa možnosti aj nakazená nejakou nepríjemnou, pohlavne prenosnou chorobou. A akýmsi zvráteným spôsobom si želám, aby ťa tie výrazy presne vystihovali.

Viem, že takéto jednoznačné to nie je. V skutočnosti si možno celkom fajn dievča. Keby sme sa stretli pred pár rokmi, možno by sme boli priateľky. Možno by si mi pri fľaši červeného nadšene rozprávala, ako a koľko peňazí z rodinného rozpočtu použil na romantický výlet s tebou- a tej svojej semetrike nahovoril, že ide na služobnú cestu. Podávala by som ti vreckovku, aby si si zotrela slzami rozmočenú maskaru, keď ten „slaboch“ zase na poslednú chvíľu zruší rande, lebo tá jeho „rozkysnutá krava“ ho prinútila ísť na rodinnú oslavu. Možno by som s tebou do skorého rána riešila, ako mu „otvoriť oči“, aby sa konečne rozhodol pre teba…

Ale ja žijem svoj život tu a teraz a všetko pred svadbou mi pripadá ako slabá demoverzia reality. Pardon. Mňa nedojme dospelá žena, ktorá si potrebuje dokazovať svoju hodnotu aj cez mŕtvoly. Je mi jedno, akými komplexmi trpíš, aké zvrátené predstavy o dokonalej láske ťa priviedli do postele môjho muža… Choď so svojimi egoistickými, trápnymi dôvodmi do horúceho pekla!

Pýtaš sa, prečo ešte stojím o chlapa, čo ma takto ponižuje? Prečo nezozbieram posledné zvyšky dôstojnosti a nevyhodím toho hajzla z domu.. za tebou… nech si obaja na vlastnej koži vyskúšate, čo s vášnivou láskou urobí rutina bežného dňa! Povedzme, že už mám za sebou dobu, kedy som si mohla dovoliť myslieť len na svoje záujmy. Túto výsadu som stratila pri pôrode. A popravde… preboha, ja nikoho iného nemám. Nemyslím tým, niekoho, kto by sa na mňa časom ulakomil a akceptoval by ma ako priateľku aj s mojimi deťmi. Myslím niekoho, kto by mohol moje deti ľúbiť rovnako ako ja. Na koho by sa naozaj úprimne večer tešili, kto by ich vedel prinútiť umyť si zuby… Rozvod vždy rodinu rozbije, aj keď sa niektorí zastrájajú, že ich prípad to nebude. Poznám tie prípady. Po rozvode už deti nikdy nebudú úplne v poriadku…

Hovoríš, že toto rozhodnutie je len na ňom a jeho svedomí? Iste, ale nie celkom. Každou sekundou, čo si s ním, čo počúvaš jeho sťažnosti a chápavo prikyvuješ, ho vlastne utvrdzuješ v presvedčení, že robí správnu vec. Že je úplne v poriadku, ak pre momentálnu neuspokojenú potrebu zradí svojich najbližších. Že je jeho právo ponižovať a ubližovať matke svojich detí, lebo nejaký detail nezodpovedá jeho naplánovanej predstave. Že manželská prísaha neplatí, ak sa ON necíti byť stredom vesmíru…

JE to aj tvoja zodpovednosť. To, že ma nepoznáš, že nemáš vzťah k mojim deťom, že ti na nás nezáleží a chceš byť šťastná… To nie je žiadna zázračná očisťujúca formulka. Neubližuješ mojej rodine preto menej, tá bolesť je rovnaká. Len chcem, aby si sa aspoň zamyslela predtým, ako dáš číslo na svoj mobil ženatému mužovi. Naozaj to, čo ti ten človek môže poskytnúť preváži to, čo tým zničíš?

Foto: youtobe.com; pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Katarína B
Kedysi som bola ambiciózna workoholička žijúca, len pre svoju prácu. Bola som nespútaný živel milujúci búrku a prehýrené noci. Teraz som pokojná matka a usadená "zúfalá manželka". Páči sa mi to, ale občas si na ten minulý život s nostalgiou spomeniem ...