„Zvažovala som, či sa ozvať… Či niečo povedať. Ale ak to môže aspoň trochu prispieť k zmene, chcem to urobiť. Aj keby to znamenalo, že otec to bude mať v práci ťažšie. Stále lepšie prísť o zamestnanie ako o život,“ povedala nám dcéra kamionistu, ktorá si z pochopiteľných dôvodov nepraje byť menovaná. Tvrdí, že jej otec – podobne ako tisícky ďalších mužov – pracuje v neľudských podmienkach. ,,Tragédia v Nitre bola len otázkou času,” skonštatovala.

„Vodič nákladného auta?,“ smeje sa žena cez slzy. „Nie, nie je vodič nákladného auta. Dávno neplatí, že kamionisti sú len vodiči. Sú zároveň nakladači, vykladači, skladníci, administratívni pracovníci… Otec často vyráža do práce o 3 – 4 hodiny skôr, pretože mu nemá kto zaparkovať auto na rampu a naložiť tovar. Pracuje síce v malej firme – ale nie je práve tých väčšina?“ Žena, nazvime ju Andrea, sa následne ponorí do rozprávania o tom, ako to v skutočnosti celé funguje. Jej slová vypovedajú o stresujúcej a otrockej práci, ktorá je nielenže nedostatočne zaplatená, no navyše – ako sa včera v plnej vážnosti ukázalo – aj mimoriadne nebezpečná.

Minimálna mzda, 4 hodiny spánku denne

„Stalo sa – a to neraz – že prišiel domov po dvadsiatich hodinách tvrdej roboty, no namiesto toho, aby šiel do postele, stihol sa len osprchovať a už ho opäť zavolali do práce. Šéf mu pohrozil, že ak nepríde, má padáka. Žijeme v kraji, kde je práca vzácnosťou, a preto sa radšej podriadi, než by riskoval vyhadzov. Ak by tak neurobil on, musel by niekto iný,“ sťažuje sa Andrea, pričom dodáva, že otec sa jej viackrát s hanbou priznal, že za volantom dostal mikrospánok. Oddýchnuť si však nemohol – plán ho nútil naháňať čas, ako to len ide. Pravdaže, ak prekročí rýchlosť – čo musí, inak by nemal šancu otrasné termíny stihnúť – a chytí ho pritom polícia, pokutu platí z vlastného vrecka. Žeby za toľkú prácu malo prekypovať peniazmi? Ani omylom! „Pracuje v priemere 16 – 19 hodín denne. Platený je minimálnou mzdou za 8. A to som ho už celé mesiace nevidela spať dlhšie než 4 hodiny. Skrátka na to nemá čas. Bojím sa, dokedy to bude schopný vydržať…“

Nehoda v Nitre.

Prístroje sa dajú ľahko oklamať

Pýtate sa, ako je možné, že pri celom kontrolnom systéme kamiónov si niekto môže dovoliť nedodržiavať povinné prestávky? Andrea len krúti hlavou nad ľuďmi, ktorí veria, že tachograf dokáže nejako obmedziť chamtivosť ľudí, ako je otcov šéf: „Kde je vôľa, tam je cesta a ľudia ako on si ju vždy nájdu. Otec má dve vodičské karty – jednu na svoje meno a jednu na kolegove, ktorý ale v skutočnosti nejazdí, len na to má oprávnenie. Tachograf nerozozná, že za volantom sedí po celý čas jeden a ten istý človek. Keď nastane čas prestávky, otec prehodí karty a prístroj si myslí, že šoféri sa vystriedali. Také je to jednoduché.“ Isteže, keby polícia prichytí vodiča s kartou inou, ako je tá jeho, mal by problém. No čisto zo štatistického hľadiska – koľkokrát hliadka zastaví kamión, ktorý sa nie všade zmestí a aj zo skúsenosti príslušníkov má naponáhlo, oproti osobnému autu? „Pracuje ako šofér už 20 rokov. Za ten čas ho zastavili trikrát – vždy len kvôli rýchlosti. Pokuta a dovidenia. Nič sa nezmení… Len keď nastane tragédia. Ale potom je už neskoro.“

Čoraz horšia dopravná situácia

Na slovenských cestách je stále viac áut. Viac áut znamená nielen väčšie a častejšie zápchy, no predovšetkým aj viac neskúsených vodičov, ktorí ohrozujú ostatných. „Pracuje pod neustálym tlakom,“ sťažuje si Andrea na otcovu prácu. „Tam vonku je to čoraz horšie. Za deň musí auto niekoľkokrát vyložiť a aj na jednotlivých miestach často záleží na tom, na akých ľudí natrafí. Neraz sa stáva, že niekde zbytočne čaká aj celé hodiny a omešká sa mu celý zvyšok cesty. Keď ráno či na noc odchádza, nikdy nevieme, kedy príde domov. Vlastne už mám strach aj o to, ČI príde domov.“ Jej otec nikdy nechodí mimo hraníc Slovenska, no aj tak denne našoféruje stovky kilometrov. Často musí chodievať dlhšími a časovo náročnejšími cestami, ak to pre firmu znamená menšiu spotrebu. „Mám pocit, že ľudský život je pre nich len komoditou. Ale náš región je skrátka taký – odíde jeden kamionista, na jeho miesto môže ihneď nastúpiť desať ďalších. O prácu – aj o takúto – sa tu každý bojí. Radšej budú teda pod taktovkou šéfa robiť s rizikom než vôbec.“

Nehoda v Nitre.

Ak sa to nezmení, ďalšia tragédia bude len otázkou času

„Nestíha jesť, nestíha spať. Vodiči na cestách a pracovníci na skladoch mu znepríjemňujú aj tie chvíle, čo by mohol inak prežiť v pokoji. Už prekonal dva infarkty, no radšej, akoby mal zastaviť, ide ďalej, aby všetko postíhal a mohol ísť aspoň na tých pár hodín domov. To nie je nijaký život. A keď si predstavím tú tragédiu v Nitre… Niečo strašné. Nevysloviteľné. No zároveň viem, že ten vodič kamiónu – najmä ak celú nehodu spôsobil on – je na tom v tejto chvíli omnoho horšie než obete. Oni už odpočívajú v pokoji, kým jeho čakajú nepredstaviteľné výčitky, ktorých sa nezbaví do konca života. A tiež drvivé pohľady pozostalých… Niečo také si nezaslúži nik. Pritom, a to aj v prípade, že chybu urobil on, nemôže byť jediný, kto za ňu bude niesť zodpovednosť. Inak je len otázkou času, kedy sa podobná nehoda stane znova. Liečiť totiž treba chorobu, nie jej symptómy – a vyšetriť je potrebné celý systém, nie jediného kamionistu, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou nespal aj dva či tri dni a teraz sa naňho znesie vlna obrovskej nenávisti. Kým sa tak nestane, nič sa nezmení. A dvanásť úmrtí v Nitre bude úplne zbytočných…“

Zdroj: Slovakwoman.sk | Foto: Facebook/policiaslovakia, Pixabay.com