Nesporné benefity spolunažívania s najlepšími kamarátmi poznali už svojho času najslávnejší Priatelia či Sheldon a Leonard zo seriálu Teória veľkého tresku. Blízkosť spriaznenej duše, nájom a upratovanie na polovicu, možnosť okamžitej pomoci v núdzi a keď bude nálada, nikdy nekončiace párty… Čo by sa mohlo pokaziť? Tí, ktorí si týmto peklom v raji prešli, by o tom vedeli rozprávať.

Myslíte si, že poznáte svojich najlepších priateľov? Nie, ak ste spolu ešte nesedeli v jednej cele, nezliezali Everest alebo nebývali v jednom byte. „Ja som si z partie rozhodla urobiť spolubývajúcich. Tri miestnosti, tri páry, tri vŕzgajúce postele…,“ hovorí Magda, pričom zdôrazňuje, že každý zo šestice mal inú pracovnú dobu a dvere medzi obývačkou, v ktorej spal kamarát kamionista s priateľkou, pracujúcou ako sestrička na pohotovosti, a dvoma spálňami, boli presklené. No to ani zďaleka nebol ten najväčší problém.

Medvedík čistotný v raji divých prasiat

„Prvý týždeň to bolo fajn. Potom sme sa začali hádať kvôli riadom, nočnému svieteniu, hluku, hudbe… Po mesiaci sme začali fungovať na lepiacich papierikoch s nápismi. Vrcholom bolo, keď som jeden našla prilepený na stojane, kde obvykle býva toaletný papier. Stálo na ňom:  ‚Minul sa hajzlák!‘“ Domácnosť tvoria pravidlá, no tá Magdina ich nemala. Bola v podstate jediná, kto byt upratoval. Keď sa doňho raz vrátila po týždňovej dovolenke, na gauči našla nového chlpatého domáceho maznáčika a namiesto kuchyne pozostatky atómového výbuchu. Rozhodla sa preto, že viac nebude nikomu robiť slúžku. A tak začala vojna…

Prosím, neotvárajte plastové škatuľky – prebieha výroba penicilínu!

Problém nebol ani tak párik z obývačky, ktorý prespal, nadávajúc na hluk okolo, celé dni a v noci zas rozsvecoval všetky existujúce aj neexistujúce žiarovky, ale skôr Viktor a Ivana. Tí boli v spoločnom hniezde – pre zmenu – takmer stále. Ako to už býva, boli najlepší kamaráti do krčmy, ale bezkonkurenčne tí najhorší spolubývajúci. „Ivana pila osem káv denne, každú z inej šálky. Asi ani netreba hovoriť, že som ju nikdy nevidela umývať riad… Alebo kupovať kávu. Viktor bol zas expert na vyjedanie vecí z chladničky,“ rozpráva Magda a osobitne spomína na príhodu, keď si na krevetový šalát, ktorý si zadovážila na večeru, nalepila lístok „NECHYTAŤ!“. O pár hodín ho našla premiestnený na plastovú škatuľku so segedínskym gulášom, ktorý Viktorova mama varila pred šiestimi týždňami. Kultúra v ňom už bola na úrovni Byzantskej ríše.

Spolubývajúci na zabitie. Hádka medzi priateľmi.
Spolubývajúci vedia človeku pekne znepríjemniť život.

Zvieratám vstup zakázaný (platí pre štvornohé aj pre dvojnohé jedince)

„,Toto je byt, nie ZOO. Posledný kučeravý orangutan nech po sebe láskavo utrie vaňu,‘ napísala som raz na papierik a nalepila ho na dvere kúpeľne, pretože som nemala čas ani náladu sa s nikým hádať. Keď som sa vrátila z práce, vaňa bola v rovnakom stave, zato na dverách visela namiesto môjho lístka odpoveď: ‚Až keď tá Krvavá Mary vynesie kôš, čo je na záchode.‘ Keby to bolo legálne, ten chlap už letí z balkóna.“ Od tej chvíle sa stali z Magdy a Viktora úhlavní nepriatelia. Keď z jednej spálne hučala punková hudba, z tej druhej ju – vďaka reprákom, ktoré si Magda špeciálne na tento účel zakúpila – prehlušovali Mozartove koncerty. V momente, ako zistila, že Viktor ako nepriateľ čerstvého vzduchu vždy radšej vyvetrá svoju spálňu do bytu, než by mal otvoriť okná, stala sa jej najobľúbenejšou činnosťou príprava rýb. A keďže si on s Ivanou bez vedomia a súhlasu ostatných zadovážili do bytu perzského kocúra, na ktorého srsť bola Magda alergická, ona ho rovnako bez ich súhlasu veľmi vynaliezavo oholila. Na Viktorovom výraze tváre, ktorý nahodil v momente, čo úbohého, ovečku pripomínajúceho Diablika uvidel, sa dodnes nevie prestať smiať.

Výsledok? Nikdy viac!

„Ako partia sme sa poznali už od detstva, no po tejto skúsenosti sme sa všetci zhodli, že niektorí ľudia by spolu skrátka bývať nemali. Chybou bolo, že sme nášmu priateľstvu verili natoľko, že sme zmluvu o podnájme podpísali na celý rok. Výpovedná lehota bola tri mesiace. Ďalšie tri mesiace, počas ktorých som sa takmer nevyspala, opuchli mi oči, chytila som ekzém a nebyť nadľudského sebaovládania, bola by som spáchala trestný čin.“ Aj tá najdlhšia minúta má však iba šesťdesiat sekúnd, a tak sa i Magda napokon dočkala vytúženého odchodu z bytu. Dnes už na zážitok spomína s úsmevom – vďaka tamojšiemu prostrediu sa jej zlepšila imunita, s partnerom si počas toho obdobia niečo nasporili a môžu sa tiež pochváliť mnohými vtipnými zážitkami. Napriek tomu trvá na tom, že na niektorých veciach – medzi inými aj na súkromí a vlastnom psychickom zdraví – sa rozhodne šetriť neoplatí.

Foto: Pixabay.com