Cez tri Márie naprieč storočiami hra Katie Cappiello využíva ostrý humor a lámanie srdca, aby sa pýtala, kto môže rozhodnúť, čo sa stane so ženským telom.
Strávila som leto prácou v New Yorku s feministickou spisovateľkou (a mojou profesorkou na Smith College) Jennifer Baumgardner. Práca bola… eklektická – zmes nečakaných misií.
Jedného júlového dňa som sa túlal po lepkavých horúcich uliciach East Village so zvitkom nadrozmerných plagátov s krvavou spodnou bielizňou pod pazuchou a miskou s hrboľatým domácim lepidlom v ruke. Predprodukcia pre Telo Márie: Hra v troch dejstvách (Božie)nová hra, ktorú napísala a režírovala Katie Cappiello, bola v plnom prúde a ja som bol na čiastočný úväzok asistentom produkcie aj muchou na stene: dodával som hercom na skúške horúcu vodu s citrónom, chodil som od dverí k luxusným dverám v SoHo, aby som získal veľkú čiernu skrinku potrebnú na rekvizitu a na ploty a poštové schránky, ktoré už boli omietnuté, som nalepil plagáty.
Bola som v tejto šou tak zapletená, že na konci leta, keď som odišla na juniorský ročník do Smitha, som si bola celkom istá, že by som mohla na požiadanie predviesť verziu pre jednu ženu.
Nebol som teda pripravený na to, s čím som sa stretol minulý víkend, keď som konečne uvidel plne vyrobenú Telo Márie v čiernom divadle v povestnom kostole Greenwich Village, Judson.
Nebola ani moja mama, ktorá prišla z Denveru na oslavu mojich narodenín. Zámerne som ju držal v nevedomosti, pokiaľ ide o zápletku relácie, a keď sa pred nami rozvinula, bola úplne šokovaná.
„Život mení,“ povedala moja mama, keď sme sa roztrasene zdvihli zo sedadiel. „Potrebujem minútu, aby som to všetko spracoval.“
Kým bude spracovávať, dovoľte mi cúvať.
Katie Cappiello je dramatička, režisérka a divadelná učiteľka, ktorá je známa najmä svojimi hrami Teraz, keď sme muži a SLUT: The Playz ktorých posledný bol prispôsobený do série Netflix 2020 Veľká armáda. Cappiello vie, ako ľudia (najmä mladí ľudia) naozaj hovoriť, ako aj ostrý feministický radar. Jej tvorba rámcuje každodenné hrôzy byť dievčaťom alebo ženou v sexistickom svete bez toho, aby sa zvrhla na banálne posolstvá, banálnu poriadok alebo moralizovanie.
Telo Márie— ktorý trvá od 8. septembra do októbra. 8 v telocvični v Judsone a vyrástla z týždenných pracovných stretnutí so svojou najlepšou priateľkou, spomínanou Jennifer Baumgardnerovou – rozpráva príbeh troch rôznych Mary.
I. dejstvo je o Panne Márii, ako v Ježišovej mame. Túto Máriu všetci poznáme, aspoň na pohľad. Videli sme jej pohľad na kostolníkov so sklopenými očami zo svojho posedu vo vitráži alebo ako sa pokojne túlila s Jozefom na betlehemoch v životnej veľkosti pred kostolmi.
Tu však v podaní Annalisy D'Aguilar vyzerá trochu inak. Jej zasnené oči žiaria vo svetlách javiska, keď sa doširoka usmieva do neba. Stelesňuje zvláštnu radosť, ktorú dostala za úlohu drhnúť bielizeň – až kým ju nevrhne do vedra. Mary má na sebe klasické kobaltovo modré šaty, ktoré by ste videli na akomkoľvek zobrazení Panny, no jej nohy sú obuté do bielych vysokých Converse (podobne ako ja). Cappiello modernizuje vzdialené „staroveké“ časy, aby nám pripomenul, že Mary bola skutočná osoba – dievča. Povedali nám, že má 13 rokov. V kučeravých vlasoch dokonca nosí červenú stuhu.
Mária nie je pokojná Božia služobníčka – je vydesená. Tento príbeh bol príbehom zrady, nie svätosti. … Ako bolo náboženstvo postavené na *toto*?
Mary je tehotná, hoci ju nikto na túto skutočnosť nepripustil. Vstúpi Gabriel (zábavne ho hrá Ben Cook), ktorý tvrdí, že je anjel poslaný, aby Márii predložil veľmi špeciálny návrh: Boh chce, aby bola matkou Jeho dieťaťa!
Mary je zmätená. Rodičia Gabriela a Mary vymýšľajú čoraz bizarnejšie dôvody, prečo má panna tehotná prostredníctvom Božej mágie dokonalý zmysel. Smiech stále prichádza – rýchlo, zúrivo a múdro, ako dobrý sitcom – až zrazu nie je vtipný.
„Ako môžem byť už s dieťaťom?“ Mária sa pýta svojho otca. „Povedal si, že som panna… bez ohľadu na to, čo mi ten Roman urobil.“
Na konci scény je Mary z Nazareta fyzicky uväznená medzi svojimi usmievajúcimi sa rodičmi a snaží sa nerozplakať, keď ďakuje samoľúbymu Gabrielovi za „túto príležitosť“.
Napriek tomu, že som si scenár prečítal už tucetkrát, zistil som, že sa mi točí. V Cappiellovom zvestovaní Mária nie je pokojnou Božou služobnicou – je vydesená. Tento príbeh bol príbehom zrady, nie svätosti. Nemohol som si pomôcť, ale myslel som na to, ako bolo náboženstvo postavené na vrchole toto?
Zákon II Predstavuje nám kardinála O'Malleyho, ktorého hrá David Hull, Máriin otec v 1. dejstve a virtuóz rafinovanej hrozby, ktorý je o niečo viac ako frajer s desivou náboženskou autoritou.
59-ročnej matke Mary Josephovej, obetavej šéfke rušného newyorského rádu (a so srdcervúcou silou ju zahrala Tracy Sallowsová) ponúka ďalšie zvestovanie: implantovať opustené embryá vytvorené v rámci IVF.
O'Malley, podporovaný svojou sadistickou írskou poklonou (Mary Jo Mecca, ktorá tiež hrá tajnú matku Mary v dejstve I) a bezchrbtovým otcom Donato (opäť agilným Benom Cookom), sa nezastaví, kým nebude matka Mary porazená.
Cappiello označil zákon II za „absurdistický“, ale mne to pripadalo realistické. Nielen kvôli odkazom na náš moderný život, ako sú obaly Chick-fil-A na stole, alebo keď sa kardinál takmer o ničom nezmienil, že „nikdy nestretol Jeffreyho Epsteina“, ale všadeprítomnosť tohto druhu postavy: usmievavý „milý“ chlapík, ktorý sa napriek tomu prediera okolo ženského čísla.
Keď sa tento akt blíži ku koncu, opotrebovaná Matka Mária vzýva Máriu Nazaretskú a divadlo sa naplní strašidelným zvukom „Ave Maria“. Na moje nadšené prekvapenie pieseň naživo odohrala mladá operná speváčka Lu Yi Peng. Keď kráčala na javisko a zostala na premene scény medzi 2. a 3. dejstvom, moju myseľ zaplavili spomienky na niekoľko bohoslužieb, na ktoré som chodil ako dieťa, a na pokojné spevy. Nechajte to na Cappiellovi, aby odhalil hrôzy kostola a pripomenul vám krásu, ktorá je tiež zapletená do akéhokoľvek vzťahu s náboženstvom – toto nie je jednoduchá úloha. Krásna hudba zostane vo vás a je šokujúce, keď si spomeniete, že to bol soundtrack k nútenej implantácii Matky Márie.
Cappiello hovoril o 2. dejstve ako o „absurdickom“, ale mne to prišlo realistické… ten usmievavý „milý“ chlapík, ktorý napriek tomu prekračuje ženské č.
Zákon III: Dosiahli sme našu poslednú Mary. Je z Nazareta, Texas. Štát je základom pre takzvané „pro-life“ zákony, ktoré sú v skutočnosti proti ženám a deťom.
Táto Mary (Gracie Conn, zjavenie), práve po svojej neskorej nočnej smene v Dairy Queen, velí scéne sama počas celej scény, sprevádzaná iba svojou najlepšou priateľkou Nevaeh (Annalisa D'Aguilar) na nekončiacom telefonáte. Mary nájde dieťa v kontajneri mimo DQ, a hoci je fyzicky sama, je to prvá Mary, ktorá má niekoho na svojej strane, aby jej pomohol zistiť, čo má robiť. Títo dvaja herci majú úžasné, praštěné tu a tam, ktoré je také skutočné, že mám pocit, že telefonujem so svojimi priateľmi. Spoločne vymýšľajú plány na záchranu dieťaťa bez toho, aby ublížili matke, prejavujú empatiu spôsobom, z ktorého zúfalo túžim po Márii I. a II. Nie je náhoda, že táto solidarita pochádza od dvoch dospievajúcich dievčat.
„Mama by mohla byť naša priateľka,“ hovorí Mary.
„To je to, čo hovorím,“ odpovedá Nevaeh.
„Mohla by byť nás“, hovorí Mary.
Rozhodnú sa, že nezavolajú policajtov, napriek tomu, že nemajú potuchy, ako tohto novorodenca čo i len nakŕmiť, pre prípad, že by DNA dieťaťa mohla byť použitá na zatknutie matky. Dievčatá tušia, že schopnostiam, ktorým sa nedá veriť. Musia sa spoľahnúť na seba a na svoj súcit s mamou dieťaťa, ktorá je dievča v posratom svete, rovnako ako oni.
Pretože sú scény také vtipné, publikum je zaskočené ich desivými dôsledkami.
Tento emocionálny bič je špecialitou Cappiello, povedala v spätnej diskusii po predstavení, pretože „humor pozýva divákov, aby poľavili v ostražitosti a otvorili sa“ tvrdým pravdám – ako napríklad to, že Máriu „nevyvolil“ Boh, ale obyčajní ľudia. Alebo ako Matka Mária Jozef už dala svoj „celý život Cirkvi“, takže čo mala iné, ako vyhovieť ich najnovšej požiadavke?
Bez pokazenia konca sa Mary z Texasu aspoň vyhne osudu prvých dvoch Mary.
„Toto je nenápadné.“ Príbeh služobníčky!“ Mary z Texasu kričí po tom, čo úspešne dostane dieťa z kontajnera.
Áno, veľká časť života je nenápadná Príbeh služobníčky—ako bývalý šéf mojej mamy, ktorý jej doslova poradil, aby sa „vydala za starého bohatého muža“, keď požiadala o zvýšenie platu. Násilné oplodnenie mníšok môže byť stupňom hrôzy, aký sme ešte nevideli, ale nikoho by neprekvapilo, keby to bolo New York Times titulok zajtra. Všetci sme mali dostatok interakcií s kardinálom O'Malleysom, aby sme vedeli, že takýto druh manipulácie je možný.
Moja matka a ja sme sa pohybovali po rušných uliciach večere v Greenwich Village, stále sme sa triasli zo zážitku z divadla. Keď si moja matka vzala svoju „minútu na spracovanie“, mala veľa čo povedať.
O kardinálovi O'Malleym: „Nenávidel som ho sledovať. V skutočnom živote som toho muža stretol príliš veľakrát.“
Bola ohromená, keď si pomyslela na kresťanské učenie svojho detstva a na to, ako nesporne prijala túto tradíciu, bez ohľadu na to, aká smiešna, napriek tomu, že mala protivedomosti odvodené z jej vlastnej skúsenosti stať sa matkou (dvakrát).
„Z kurz Mary otehotnela ,normálnym' spôsobom,“ povedala mama, myslela to cez znásilnenie alebo sex. „Ako som si to nikdy predtým neuvedomila?“
*
Poznámka od pani. redaktori: Chceme od vás počuť Väčšinanová kampaň zbierajúca príbehy o tom, ako reprodukčná sloboda umožnila čitateľom vybudovať si život, aký chcú a potrebujú.
Prieskum za prieskumom ukazuje, že väčšina Američanov podporuje prístup k reprodukčnej zdravotnej starostlivosti. Verejná diskusia však prehliada životy formované prístupom k potratom, antikoncepciou, IVF, starostlivosťou o potrat, zdravotnou starostlivosťou o matku alebo komplexnou sexuálnou výchovou – nespočetné množstvo žien, ktoré sa rozhodli študovať, mať deti, nemať deti, chrániť si zdravie a plánovať si vlastnú budúcnosť. Aký je váš príbeh o reprodukčnej slobode? Pridajte svoj hlas. Tieto príbehy spoločne pomôžu ukázať nielen to, prečo sloboda reprodukcie zostáva väčšinovou hodnotou, ale aj to, čo umožňuje.
