Každý z nás sa už niekedy stal obeťou klebiet alebo ich sám rozširoval. Bez ohľadu na aktuálnu dobu spoločnosti, klebety, ohováranie či kačice boli vždy predmetom záujmu ľudí. „Rozširovanie klebiet neubližuje len osobe, ktorej sa priamo týkajú, ale zle, drzo a nevyspelo vyzerá najmä klebetník, ktorý ich šíri,“ tvrdí Sharon Schweitzer, ktorý je zakladateľom svetového protokolu a etikety.

V mnohých prípadoch sa nestretávame len s pravdivými klebetami, ktoré často nie sú pozitívne, ale, bohužiaľ, aj s tými vymyslenými. To je už ten horší prípad. Nikto nemôže poprieť a tvrdiť, že nikdy neohováral a zbytočne neriešil iných ľudí, samozrejme, za ich neprítomnosti. Je to smutné, ale klebety sa stali predmetom našich každodenných konverzácií a v dobe sociálnych sietí obzvlášť. Pridávame fotky, statusy, príspevky a tie poskytujú dvojnásobný dôvod na ďalšie klebetenie, závisť a ohováranie.

Navzájom sme si zbytočne vytvorili negativitu, neprajné myšlienky a ľudia nadobudli pocit, že môžu hodnotiť, kritizovať, poučovať o akomsi rozume, slušnosti a popritom sami nemajú žiadnu.

Prečo ohovárame?

Je pravdou, že ohováranie máme inštinktívne vrodené. Normálna konverzácia sa môže stať obzvlášť zaujímavou, ak niekto nadhodí nejakú šťavnatú tému a všetci po nej ihneď skočia ako po čerstvom mäsku. Väčšinou to však nie je práve najlepší nápad.

Tí, ktorí sa doslova živia ohováraním, sú nesebavedomí ľudia, ktorí nemajú zo seba dvakrát pozitívny a výnimočný pocit. Niektoré ženy alebo dokonca aj muži, ktorých by sme mohli nazvať „klebetnice/klebetníci“ sa v spoločnosti cítia nechcení, nezaujímaví, a preto väčšinou nosia v rukáve tie najnovšie pikošky, pomocou ktorých vzbudzujú záujem ľudí.

Psychológovia sa preto rozhodli preskúmať aj túto oblasť sociálneho správania. Študovali nielen osoby, ktoré tieto klebety vytvárajú, ale aj osoby, ktoré sú obeťou ohovárania. Práve ich nazvali psychológovia termínom prenasledovania. Ohováranie tvorí až 60 % rozhovorov, do ktorých patria aj záverečné hodnotenia, posudzovania, osočovania a poučovania.

Prečo roznášame klebety tak často?

Psychológovia tvrdia, že dôvodom môže byť práve budovanie sociálnych väzieb v spoločnosti. Vďaka rôznym skupinám ľudí, ktoré sa v spoločnosti tvoria, sa tak vraj chcú zaradiť do tej lepšej komunity, patriť medzi tých, ktorí prinášajú horúce informácie, majú zmysel pre humor, ktorý je často sprevádzaný skôr sarkazmom a iróniou. Nehovoriac o istom vzrušení alebo o pocite dôležitosti, pretože ich človek zatiahol do dôvernej informácie. Tie, bohužiaľ, často predstavujú zlobu a negativitu.

Ako zastaviť ohováranie?

Mnoho ľudí je obeťou ohovárania, nechcú sa do klebiet zapájať, napriek tomu o nich vedia a neustále o nich počúvajú. Prišli tak na veľmi prostú vetu, ktorou môžeme klebety zastaviť.

Počas konverzácie vraj stačí položiť túto jednoduchú otázku: „Prečo mi to hovoríš?“ Človek, ktorý rád ohovára a rieši ľudí, ktorých ani nemá prečo riešiť, túto otázku nečaká. Klebety pre neho znamenajú celý svet, žije pre ľudí a myslí si, že každý chce riešiť tieto nezmyselné konverzácie. Na otázku tak nemá čo odpovedať, pretože je ňou zaskočený a určite nenájde žiadny rozumný argument, prečo vám to chcel vlastne povedať. Narušíte mu celú jeho koncepciu vnímania tohto sveta. Potom iba dodajte, že sa o tom nechcete rozprávať, daný problém by mal človek vyriešiť s osobou, ktorej sa to týka a chcete prejsť na inú tému.

Psychológovia dodávajú múdrosť na záver: Zdržte sa začatím akéhokoľvek dialógu, ktorý má narušiť súkromie osoby, ktorej sa týka a osoba má byť citovo alebo iným spôsobom napadnutá.

Zdroj: powerofpositivity.com | Foto: depositphotos.com