„Všade, kde sa prejavuje nedostatok lásky, je jej úbytok dopĺňaný žiarlivosťou,“ tvrdí anglický vedec E. W. Barnes. Žiarlivosť – jedna z mnohých ľudských emócií. Normálna, keď jej je tak akurát, keď cítime, že partner nás skutočne a zdravo ľúbi a má normálne obavy zo straty. Patologická, keď žiarlivec stráca nad sebou kontrolu, upodozrieva, neverí, fantazíruje, ničí.

Pán Adam je žiarlivý. Manželka temperamentná, úspešná, samostatná, vcelku atraktívna, vôbec netúži po dobrodružstve s inými mužmi. Trápi sa neodôvodneným správaním a nedôverou manžela. Ľúbi ho aj deti. Z lásky uberá zo svojich aktivít, uisťuje o svojej oddanosti, je ešte milšia, ešte láskavejšia, ešte oddanejšia. Na pohľad šťastná rodinka.

Pani Betka vie o žiarlivosti svoje. Manžel žiaden krásavec, však s veľkou charizmou a nespochybniteľným čarom. Smutný a nešťastný hľadal seba a svoj vnútorný pokoj. Spoločné chvíle im prinášali už len ťažkosti. Pani Betka trpela, keď sa v blízkosti manžela mihla zaujímavá cudzia žena. Keby sa pohľadom a myšlienkami dalo gumovať, tak zotrie každú z jeho dosahu. Scéna za scénou, hádka hádku strieda. Ak na začiatku nejaká láska bola, zhorela na rumovisko.

Pán Cyril tiež žiarlil. Nekontroloval správy v telefóne, nebránil manželke vzdialiť sa z domu, nerobil krik. Trpel mlčky. Nekomunikoval, nepýtal sa, ako bolo, nezaujímal sa o pocity. Za každým úsmevom na tvári a šťastím v očiach, po návrate svojej ženy odniekiaľ, videl iného chlapa. Aj napriek nedôvere sa bránil otvorenej konfrontácii. Unikal do fyzickej práce. Ona mlčky znášala jeho nepríjemnú citovú aj fyzickú odťažitosť. Žiadne hlasné hádky, žiadne dramatické scény.

Pani Dáša žiarli. Neustále je nespokojná a v momente, keď dosiahne, čo chce, má nové a nové požiadavky. Porovnáva sa s ostanými, závidí a hľadá šťastie tam, kde nerastie, v hmotných statkoch. Manžel nie je vôbec atraktívny, ale vie získať záujem a okúzliť svojou povestnou výrečnosťou. Túži po oddychu po časovo náročnej práci, musí však uspokojovať narastajúce nároky svojej ženy. Pani Dáša žiarli oprávnene, jej manžel uniká za inou ženou.

Každý máme vo svojom životnom prostredí niekoľko podobných prípadov, smutných prípadov chorobne žiarlivých, nedôverčivých ľudí s nízkou sebaúctou.

Nevieme, akým vnútorným peklom si prechádza chorobne žiarliaci človek. Netušíme, aké muky prináša nadmerné lipnutie na osobe a zvýšená obava o jej stratu. Nemôžeme ani vedieť, kde je prameň žiarlivosti jednotlivých osôb, môžeme vysloviť iba domnienky: niekto žiarli kvôli komplexom a nedostatku presvedčenia o vlastnej kráse, iní majú nízke vedomie seba samého a pri svojich akčných ženách (mužoch) sa cítia ohrození možnou konkurenciou, u iných opodstatnená nedôvera spôsobuje, že už partnerovi neveria, ani keď práve neklame.

Chorobná žiarlivosť je zhubná pliaga. Devastuje vzťahy, rozbíja manželstvá, ničí rodiny, privádza až k (samo)vraždám. Duch žiarlivosti opantáva nositeľa, deptá partnerov, osmutnieva deti a zamoruje aj zúčastnené okolie. Produkuje nešťastníkov hľadajúcich útechu v alkohole, samote či práci, svätcov ticho trpiacich alebo hriešnych neverníkov usilujúcich sa nájsť a napokon aj nachádzajúcich svoje šťastie na lepšej adrese.

Autor: Jana