Utekala cez les, prenasledovaná neznámym indivíduom s nožom v ruke. Zrazu zastala. Behu už bolo dosť. Oprela sa o strom, aby sa vydýchala. Ubehlo len niekoľko sekúnd a pred očami sa jej zaleskla čepeľ noža. Zdvihla zrak a zbadala postavu v tmavej kapucni, stojacu pred ňou, ako pomaly približuje nôž ku jej krku. Telom jej trhlo a vtom sa prebudila. Poobzerala sa naokolo. Všade vládla tma, len digitálne hodiny ukazovali čas. Osem minút pred treťou. Uf, našťastie to bol len sen, ešteže sa prebudila. Ibaže… Opatrne zdvihla zrak ku stropu a niečo bolo zle. Dosť zle. Pred krkom sa jej v tme zaleskla tá istá čepeľ noža a chystala sa na svoju smrtonosnú úlohu… Spánková paralýza. Je horšia ako zlý sen, z tej sa už nedá prebudiť.

 

Čo to vlastne je?

Ide o jav doposiaľ príliš nevysvetlený, hoci patrí k tým najpozoruhodnejším. V skratke by sa dal opísať ako krátkodobá neschopnosť tela akéhokoľvek pohybu s výnimkou končekov prstov a očí. Pocit bezmocnosti pramení z paradoxu, že človeku na sto percent pracuje psychika, mozog a všetky zmyslové orgány, no jeho fyzická schránka je úplne paralyzovaná.

Podľa vedeckého vysvetlenia sú za túto „nepríjemnosť“ zodpovedné chemické látky vylučované počas najtvrdšej fázy spánku (REM), ktoré majú za úlohu vo sne ochrániť telo pred prudkými pohybmi a následnými zraneniami. No ak sa človek prebudí vo fáze REM, mozog ostane ešte určitú dobu zmätený a nevie ovládať telo. V najhoršej možnej kombinácii sa vám práve v tomto stave začnú diať veci, pred ktorými by ste chceli ujsť a nemôžete. Posledným „klincom do rakvy“ je vaša neschopnosť prehovoriť, respektíve zakričať. Hlasivky sú paralyzované tiež a napriek mimoriadnemu úsiliu sa zmôžete len na šepot alebo chrapot. Takže zabudnite na to, že by ste dakoho privolali na pomoc.

Syndróm starej bosorky, duchovia a halucinácie

Spánková paralýza môže trvať niekoľko sekúnd až minút, je to individuálne. Staré kultúry najťažšiu formu paralýzy nazvali pojmom „Syndróm starej bosorky“. Naši predkovia totiž verili, že na ich hrudník si v noci sadla bosorka alebo zlí démoni a kvôli tomu sa nemohli hnúť. Tento pojem dokonale vystihuje priebeh hrozivej nočnej mory, z ktorej sa však už nemôžete zobudiť, pretože už hore ste. A na rozdiel od snov, keď si nepamätáte začiatok, tu nikdy nezistíte, kedy nastal koniec.

Mnohí ľudia trpiaci spánkovou paralýzou majú skúsenosti s neznámymi osobami či duchmi v miestnosti.

Vedci to vysvetľujú ako hypnagogické halucinácie. Prejavujú sa pocitmi, že na vás niekto sedí, dusí alebo vás ťahá a vy sa bojíte o svoj život. Okrem toho všetkého počujete aj desivé zvuky a niekedy dokonca intenzívne cítite zvláštny zápach. Preto je spánková paralýza sprevádzaná veľkými návalmi strachu, úzkosťou a niekedy môže viesť aj k rozličným poruchám spánku. V najhorších prípadoch sa dokonca budete báť ísť spať, zo strachu, že sa vám to stane znova.

Syndróm starej bosorky

Vedci však akúkoľvek spojitosť s duchmi či démonmi vylučujú. Nuž, ťažko povedať, či odborníci opisujúci tento jav ho voľakedy zažili na vlastnej koži. Pretože hranica medzi tým, čo je skutočné a čo halucinácia, je niekedy veľmi tenká, a ak vám postupne začne miznúť, veľmi ľahko sa môže stať, že sa z vás stane blázon.

Aké sú pozitíva?

Touto desivou nočnou morou trpeli aj mnohí známi umelci, ako napríklad maliari Vincent van Gogh, Francesco Goya či Henry Fuseli. A u prvého spomínaného sa dá s istotou tvrdiť, že od normálneho mal ďaleko…

Na druhej strane, spánková paralýza môže byť pre niekoho aj istým pozitívom. Dá sa využiť na takzvané „lucidné snívanie.“ Ide o vedomé snívanie a ovplyvňovanie snov, keď si vo snoch môžete robiť, čo chcete. Pre niekoho môže byť i zdrojom inšpirácie alebo rôznych informácii, ktoré by za normálnych okolností nezískal.

Foto: Expres.cz, Youtube.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Som mladá žurnalistka, ktorej hlavnou životnou náplňou a zmyslom je písanie. Okrem toho rada čítam, cestujem a venujem sa atletike. Svojimi článkami sa snažím prinútiť čitateľov zamyslieť sa nad určitými problémami, ale rovnako tak ich i rozosmiať :)