„Nemôžem byť s tebou, tak buď šťastná aspoň s druhým.“ Táto uši a srdce trhajúca veta od muža, s ktorým ste si predstavovali budúcnosť a ktorý vám sľuboval lásku na veky vekov, sa vyrovná (iste nám dáte viaceré za pravdu) bodnutiu priamo do chrbta.

Zaujímalo by nás, prečo vlastne muži používajú túto otrepanú, zázračnú formulku s domnením, že ich konanie pochopíme, ako veľký hrdinský čin. Pravda je taká, že nás týmto ,,ohromne galantným gestom“ totálne naštvú, ponížia, zruinujú naše sny a tým sa postarajú aj o zmenu na našej telesnej váhe. V tom lepšom prípade na jej úbytku. O takýchto „happy endoch“ by sa dali napísať kvantá kníh. Ako isto viete, nie vždy sa príbeh lásky končí ako z pera Rosamunde Piltcherovej.

Včera sme si s kamoškami po dlhom čase vyrazili do baru na pohárik. Objednávame si fľašu suchého Martini a s pribúdajúcimi dúškami začína stúpať aj intenzita rozoberaných tém. Monika je čerstvo po rozchode a snaží sa nás uviesť do deja, ako sa to celé pustilo dolu vodou. ,,Odkedy Maxovi skončilo hosťovanie a musel si hľadať nový hokejový klub, začala som sa obávať, že sa náš krásny vzťah zosype ako domček z kariet. Ubezpečoval ma, že sa tak nikdy nestane. Od začiatku predsa veľmi dobre vedel, že som na vážne vzťahy a nie na chvíľkové vzplanutia. Zapísal sa v klube v susednej republike a sľuboval mi, že po pol roku začneme spoločne žiť. Keďže rada cestujem a spoznávam nové miesta, pomyslela som si, že cestovať za ním bude celkom zaujímavé. Ten pocit keď sa na seba vrhnete po mesačnom odlúčení hneď pri výstupe z vlaku, bol presne taký intenzívny, ako ho máme možnosť vidieť v romantických filmoch. Akoby sa vo víre zhonu zastavil čas a srdce zaplavil horúci plameň. Víkend sme si napriek prehre na zápase ako tak užili a nastalo opäť lúčenie. V ten deň som vôbec netušila, že je to posledný krát, čo som videla jeho smutné psie oči a dostala posledný bozk na rozlúčku.

fsd

Každý druhý týždeň, keď hrali na domácom poli mi sľúbil, že za mnou príde. No vždy sa ako zázrakom niečo nepredvídateľné prihodilo. ,,Prehrali sme. Tréner nám nedal voľno, veľmi ma to mrzí, ale neprídem.“ Neskôr sa k výhovorke ,,tréner“ pridružila chorá babička, nespočetné zranenia na zápasoch, rodinné problémy, neschopnosť riešenia situácie a hneď som sa ocitla na vedľajšej koľaji. Z muža, s ktorým som si chcela budovať budúcnosť sa stala chodiaca sľubotechna, ktorá nestála ani o to, aby som ho navštívila JA. Prosil ma nech som trpezlivá, vraj trpezlivosť ruže prináša. Viem, že každý sa s nepriazňou osudu vyrovnáva inak, ale čo je veľa, to je veľa. Boli aj časy, keď mi sľúbil, že za mnou príde do práce. Celý deň sa neozýval a JA som si hlúpo, naivne nahovárala, že keď otvorím dvere pri odchode z práce, bude tam stáť s kyticou kvetov. Otvorila som dvere a čuduj sa svete, ON tam skutočne, zas a raz NESTÁL. Keď už som bola doma len poslal sms s výhovorkou prečo opäť nepríde. STAČILO! Po polroku čakania na sľubonauta viem, že si tie ruže za moju trpezlivosť môže strčiť do riti.“

last

Človek je niekedy až príliš trpezlivý a často zbytočne. Či už sa snažíme zachrániť vzťah zo strachu straty milovanej osoby alebo sa jednoducho bojíme po viacerých sklamaniach ostať samé, nemá význam sa ponižovať a venovať čas i svoju energiu niekomu, kto sa nijak nezapríčinil o to, aby si na vás aspoň spomenul. Zdvíhame čaše a pripíjame na lepšiu budúcnosť.. Lucia si nalieva posledné zvyšky Martini a v zapätí s okoloidúcim čašníkom objednáva ďalšiu fľašu. Kým sa s ňou stihne vrátiť, začína rozprávať svoj príbeh. ,,S Romanom sme mali dokonalý trojročný vzťah, až kým mu o druhej v noci nezazvonil telefón, z ktorého sa ozval akýsi neznámi ženský hlas. Hoci som bola v bdelom polo spánku, ten cudzí hlas mi vložil chrobákaka do hlavy. Nechcela som v noci robiť scény, tak som sa otočila na bok, zavrela oči a snažila sa zabudnúť na to, čo som počula. A aj som zabudla. Až do momentu, keď sme sa obaja zobudili a ja som na neho spustila horúcu spŕšku otázok. Nič netajil, nezahováral. Povedal mi, že mu volala jeho kolegyňa, s ktorou si veľmi dobre rozumie aj v súkromí. V momente sa mi zrútil svet a 3 ročný vzťah, ktorý som považovala za ten pravý. Netrvalo dlho a opäť sme sa začali ,,občasne“ stretávať. Vďaka tomu vo mne vzbudzoval iskričku nádeje, že sa predsa len všetko vráti do starých koľají. Až do momentu, keď mi po roku občasného stretávania oznámil, že ma frajerku a dúfa, že som si celý čas nemyslela, že sa stretáva iba so mnou. Odrazu ma oblial studený pot a pretiekla posledná kvapka môjho pohára trpezlivosti.“

fskjf

Keď už sme pri tom pohári, dámy, pripime si na tých Godotov, ktorí nám dali facku od života a prenechali pre tých, ktorí z nás opäť urobia šťastné, usmiate slniečka. Tak teda na vás Godoti, nazdravie!
Ak ste zažili niečo podobné alebo ste sa v tomto článku našli, netrúchlite. Ten pravý na vás ešte len čaká a možno je už veľmi blízko. Avšak najbližšie si ružové okuliare a ženskú naivitu schovajte hlboko do šuflíka a zamknite na milión zámkov. Nedomýšľajte si a hlavne nefantazírujte o sladko romantických prekvapeniach. Chlapi nezmýšľajú ako my. Ako MY ŽENY.

Foto: Twitter

Aliss
Veľká milovníčka cestovania a potuliek po exotických krajinách. Keď práve nie je na cestách, rada si prečíta skvelú knihu, pustí romantický film alebo ukuchtí nejakú delikatesu.

KOMENTÁRE

Please enter your comment!
Please enter your name here