Denne sa vyčerpávame v nezmyselných bojoch o ,,pravdu”, odovzdávame sa stresu a v absolútnom kŕči plníme tisícky úloh, aby sme vyhoveli svetu. Zdá sa, že všetko beží akosi rýchlejšie a ak túžime dobehnúť čas, dochádza nám dych. Milióny malicherností, strachov, myšlienok pochmúrnych odtieňov a slov, čo nikomu nič nehovoria. Namiesto skutočného života. Radosti. Pozitivity zakrývajúcej všetky tmavé miesta našej mysle. Slov, čo zaznejú aj v hluku zbytočných informácií.

Často si to ani neuvedomujeme, myslíme si, že máme čas. Že musíme stihnúť to alebo tamto a skutočne dôležité veci odkladáme na neskôr, alebo vlastne na nikdy…. Úporne sa snažíme presvedčiť svet, že máme hodnotu, že sme takmer dokonalí. Hlavne fyzicky. Pritom tomu ani sami neveríme. STOPKA pre nás neexistuje, pretože kolotoč života nejde zastaviť a, bohužiaľ, na vypínač často siahajú až nežiadané okolnosti.

29-ročná Zuzana z okresu Partizánske začiatkom minulého roka takéto ultimátum s výrazne červeným nápisom STOP dostala. A nebolo to vôbec jednoduché. ,,Najťažší okamih môjho života nastal, keď mi začiatkom roka 2015 lekárka oznámila diagnózu myelodysplastický syndróm (MDS). Je to ochorenie krvotvorby spôsobené mutáciou kmeňových krvotvorných buniek, ktorá vedie k tvorbe patologického klonu buniek jednej alebo viacerých krvných radov. Toto ochorenie sa dá vyliečiť iba transplantáciou kostnej drene alebo transplantáciou krvotvorných buniek. V práci i doma neustály zhon a stres mojej diagnóze len pridali, a tak sa zvrhla pomerne rýchlo na akútnu myeloidnú (myeloblastovú) leukémiu (AML) sekundárnu. Stalo sa tak zhruba 4-5 mesiacov po stanovení diagnózy MDS, čo bol veľmi rýchly progres. V júny nasledovala hospitalizácia a 7-dňová chemoterapia. Z pôvodne plánovaných 4 až 5 týždňov som v nemocnici od konca júna 2015 strávila nekonečných, ťažkých 9 týždňov v najhorúcejšom lete aké, kedy bolo. Nikdy nezabudnem na slová pána primára, ktorý mi v deň môjho odchodu z nemocnice (19.8.2015) oznámil, že mi už nemajú ako pomôcť, urobili všetko, čo sa dalo, ale na žiadnu liečbu moje telo nereaguje a lepšie mi bude doma, v domácom prostredí.

Našťastie, človek pri liekoch od bolesti nevníma naplno realitu a mne túžobne očakávané slovo ,,domov“ absolútne stačilo. Viac som počuť nepotrebovala a asi ani nechcela. Chcela som iba byť konečne doma s mojimi najbližšími,” opisuje Zuzana Melichová, dnes už stabilizovaná pacientka s leukémiou svoje najhoršie nočné mory. Je tomu iba rok a my vieme, že mnohí ľudia tejto zákernej chorobe podľahli, preto Zuzke patrí náš obrovský obdiv a čo nás šokovalo ešte omnoho viac je fakt, že sa chce podeliť o posolstvo so všetkými čitateľmi magazínu Slovakwoman, aby lepšie využili šancu ŽIŤ a robili všetko pre to, aby nemuseli na vlastnej koži pocítiť bolesť, akej sa tejto mladej žene dostalo až príliš.

Jej slová vás skutočne prinútia prehodnotiť svoj pohľad na život!

Čo by som chcela, aby si ľudia uvedomili a čo ma to naučilo?

  • Myslieť viac na seba, svoje pocity, rozvíjať intuíciu (mať sa rada taká aká som, čo je pre mnohé z nás neľahká ale veľmi dôležitá vec)…
  • Počúvať svoje telo, naučiť sa oddychovať, menej stresovať, určiť si priority…
  • Vnímať viac ,,náhody“, ktoré sa nám dejú… (neverím na náhody)
  • To, že našimi myšlienkami vieme do veľkej miery ovplyvniť a utvárať náš život… Takže bacha na to, na čo myslíme, čo chceme či nechceme, lebo sa tak stane (naozaj overené)
  • …že zázraky (náhody, zázračné uzdravenia, šťastie… každý to nazýva inak) sa dejú je isté na 1 000 000%!!!
  • Že netreba nič a nikoho pokladať za samozrejmosť…
  • To, že dokážete chodiť, najesť sa, napísať niekomu či povedať niečo, je úžasné a naozaj nie samozrejmé…
  • Učí ma to hovoriť veciam a ľuďom NIE ak to tak cítim…
  • Nikdy nehovoriť nikdy a tiež navždy...
  • To, že dusiť v sebe pocity a veci nevypovedané je doslova toxické…
  • Snažiť sa vnímať, že všetko zlé je na niečo dobré a že všetko sa deje pre niečo…
  • ...to že nedostaneme všetko, čo si želáme, je vlastne niekedy obrovské plus…
  • Treba byť vďačný a vážiť si maličkosti a našich milovaných…
  • Pravidelná prehliadka u lekára by mala byť pravidelná a pokiaľ sa necítime byť v poriadku, netreba to odkladať, ale pátrať po príčine a nie zakrývať príznaky…
  • Že sme to čo jeme, ale aj to čo si dávame na seba (kozmetika a pod.)
  • Keď nevládzeš, pridaj! Lebo na to máš! V každom z nás je sila na prekonanie všetkého a verím, že všetko, čo sa nám deje zvládneme, že na to máme silu, len je potrebné nájsť v sebe odvahu…
  • Dno je super v tom, že sa od neho môžeš odraziť…
  • Smiech a láska naozaj liečia…
  • Že dobrých ľudí je viac než sme si mysleli…

Chorá žena opäť zdravá!

  • Že naše vzťahy nás zrkadlia…
  • Pokiaľ nejde o život naozaj o nič nejde... lebo zdravie je to najdôležitejšie…
  • Akokoľvek to, o čom píšem vyznieva ako klišé, nie je to klišé ale moje skúsenosti a pohľad na život!!!
  • Pri akejkoľvek činnosti by sme mali venovať a sústrediť pozornosť iba na tú jednu vec. Keď jeme, jedzme, keď čítame knihu, čítajme, keď varíme…. Jednoducho máme plnú hlavu myšlienok, ktoré nás stresujú a nevenujeme plnú pozornosť ničomu, čo práve robíme, pretože sme mysľou niekde inde a zbytočne tým v sebe vyvolávame ďalšie napätie. Tým pádom si nevieme oddýchnuť a nič si vychutnať, nežijeme prítomnosťou, ale v minulosti alebo budúcnosti.
  • V neustálom strese sa žiť nedá a skôr či neskôr sa to prejaví na našom zdraví…
  • Bez darcov krvi by som tu nebola a je to veľmi dôležité, aby tí, ktorí môžu, išli darovať krv, lebo tým zachraňujú životy. A keď pribudne ešte aj darcov kostnej drene, tak to bude úžasná, väčšia šanca pre pacientov na vyliečenie.

Ak ste niečo vo svojom živote odkladali, ak ste si mysleli, že život počká na vaše nčasované šťastie, ak ste prestali veriť na zázraky a tešiť sa z obyčajného BYTIA… Ak ste zabudli byť vďační za to čo máte, prečítajte si znova a znova slová ženy, čo víťazí. Pretože má chuť žiť!

Niekedy ľudia umierajú práve preto, lebo stále nenabrali odvahu na ŽIVOT!

Foto: súkromný archív Zuzana Melichová, FB Zuzana Melichová

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Soňa S
Milujem písanie, svoje dieťa a život! Som neobyčajne obyčajná žena, s vierou v zázraky, túžbou meniť svet a žiť plnohodnotne. Romantická hrdinka s často utopistickými predstavami a zmyslom pre nezmysel- áno aj taká občas bývam:) Vo voľnom čase spievam , píšem, plním si sny a robím čo môžem, aby to za to stálo:)