Narodila sa s krásou, ktorú nie je možné zachytiť na fotkách. Bola vždy trochu ,,svojská“, nevhodná pre svet šedého priemeru a morálkou nabiflenú spoločnosť. Lujzine neodoperované siamské dvojča bola charizma a trčala jej zovšadiaľ! Bol v tom však jeden háčik!

Ako správna slovenská žena nepoznala svoju hodnotu, a tak žila život, na ktorý si myslela že má predplatné. Na míle vzdialená od svojho skutočného poslania. V obrovskom dome zapadala prachom spolu s nábytkom a včerajším dňom, ktorý často hľadala ako náhradu za vyhliadky šťastnej budúcnosti. Zobrala si muža, čo vyznával teóriu silnejšieho a slabšieho pohlavia so všetkými predsudkami o ženskej neschopnosti, nevyužiteľnosti a nutnosti pôsobenia výhradne v oblasti kuchyne s dreveným náradím v ruke. A čo bolo horšie, takmer jeho svetonázor prebrala. Lietala priestormi spoločného príbytku ako špinavá handra a s istým štádiom neurotického tiku drhla všetky povrchy, robila komíniky z kníh o zdravom varení a bez debát zastávala funkciu ,,matka roka“ v domnienke, že za túto celoživotnú činnosť sa dostane do neba ako zaslúžilá martýrka a vyhlásia ju za svätú. Večer bola tak unavená pre účely posteľných scén, že by kľudne mohla ašpirovať na odznak za nepoškvrnenosť a obdobie ramadámu by dala poctivejšie ako hociktorý jeho vyznávač.

Skutočne se* nebol nič pre ňu až do chvíle, kým nestretla Filipa. Vo chvíli, keď stratila všetku radosť a chuť do života a ocitla sa pred nestráženou hranicou krajiny DEPRESIA, rozhodla sa zaradiť do programu niečo, čo ju vytrhne z náruče stereotypu.

,,Nikdy nehľadaj svoju hodnotu vonku. Nie je tam! Nájdi ju v sebe a potom buď sama sebou a konaj ako najlepšie vieš!“

Prihlásila sa na SALSU

Tanec je vždy ideálna cesta k rozhýbaniu vecí správnym smerom. Filip bol inštruktor, alebo tancmajster, nazvime ho ako chceme, dôležité je, že bol nesmierne se*y a mal to v hlave v poriadku. Aspoň tak pôsobil. Vďaka skvelému rodinnému kontextu, z ktorého pochádzal, mal k ženám zdravý vzťah a úctu. V momente, keď prvýkrát uvidel Lujzu, spozoroval žiaru, ktorú nosila za sebou ako tieň. Pár latino horúcich tanečných lekcií, dávka vášne, jej smiech, ktorým uvoľňovala atmosféru a oči, ktoré ho hypnotizovali v zrkadle sa stali dôvodom jeho záujmu o túto ženu.

Pred budovou tančiarne jej povedal, že je krásna, že v jej pohľade sa strácajú všetky pochybnosti a že sa s ňou túži milovať až kým nezomrie na predávkovanie jej kúzlom. Najprv mu neverila a tiež bojovala s vštepenou morálkou. Ale potom jej prišlo takmer neuveriteľné, aká krásna sa mohla vidieť v cudzích očiach. Koľko lásky a nadšenia v nich spozorovala. Znovu sa cítila hodná lásky a túžby muža, ktorý nechcel nič, iba ju držať vo svojom náručí. Toľká prajnosť vesmíru Lujzu natoľko zaskočila, že ho po niekoľkých vyznania plných stretnutiach zdrapila za golier štýlovej košele s poriadnou dávkou zvodného parfumu a spojila vášnivým bozkom párik pier plných odložených slov a nevypovedateľného šťastia. Od toho dňa sa kurz Salsy zintenzívnili a na poriadok v domácnosti, varenie extra bio, fit, natur jedla a prehnanú starostlivosť o dieťa neostával čas. Keďže predtým fungovala ako švajčiarske hodinky, jej doposiaľ spokojnému mužíčkovi sa to, samozrejme, nepozdávalo. Patrične to dal najavo v očakávaní, že to vyrieši situáciu. Vyriešilo! Zakrátko zbalila kufre, zobrala päťročnú dcéru na ruky a mužovi, u ktorého slúžila ako upratovačka sedem dlhých rokov nešťastia poďakovala za to, že jej ukázal, ako to mať v živote nechce.

S Filipom to ťahala ešte asi mesiac. Potom pochopila, že jeho úlohou bolo odhaliť jej cestu k vlastnej hodnote a odísť zo sveta, v ktorom nemá čo hľadať. Ukázalo sa, že takúto službu neponúkal iba jej a že skutočne miloval ženy – všetky! Aspoň teda všetky, ktoré potrebovali podporiť dôveru v seba samú a na oplátku boli ochotné stiahnuť gaťky. Veď aj to niekedy treba. Paradoxne to Lujzu bolelo len krátko, pretože viac než čokoľvek bola vďačná, že vďaka prelietavému latino frajerovi zmenila svoj život a postoj. Žila chvíľu v podnájmoch, vychovávala dcéru ako vedela a robila výhradne to, čo ju tešilo a čo sama chcela. Občas mala v byte neutretý prach, komíniky z kníh vystriedali rozhádzané fotoalbumy šťastných chvíľ, ale v duši mala poriadok a svätý pokoj. Plnila si sny, žila naplno a občas si trieskala hlavu o múry, čo ju takmer pripravili o slobodu prežívania. Trieskala si ju preto, lebo pochopila, aká bola hlúpa.. Tie múry si vytvorila sama, pretože obmedzila svoju hodnotu na neadekvátne minimum. Vďaka vlastnej nevedomosti takmer prežila život bez chute a vôní zmyselnej zmysluplnosti. Muž, ktorému dlhé roky verila, doma ukrýval pomýlené BMV, ktoré si myslelo, že je ŠKODA 105 a on ho v tom neustále utvrdzoval, aby neodfrčalo diaľnicou vedúcou k šťastiu do inej náruče.

,,Je ľahké udržať niekoho v úspornom režime životného priestoru ak nepozná celý katalóg možností.. A zároveň tak náročné vidieť v človeku to, čo nevidí on sám….”

Chvalabohu, ktosi jej ukázal zrkadlo. Tak to totiž býva. Nevera je hriechom, ktorý ťaží svedomie, ale často ukončuje nezmysly, ktorých sa sami nedokážeme vzdať. Všetkých vo svojom živote stretávame z nejakého dôvodu. Aby nám ukázali, čo je v našom živote naopak. Čo je dobré a čo úplne na kvadrát….. Pred zrkadlom však nemôžeme stáť po celý život. Občas sa od neho musíme odlepiť, zachovať si v mysli obraz, ktorý nám sprostredkovalo a pohnúť sa do sveta s vedomím vlastnej krásy. Aby naše vzťahy zodpovedali hodnotám, ktoré vyznávame, aby sme nemuseli klamať iným ani sebe, aby sme dokázali čestne zastať miesto v živote, ktoré nám patrí…

Na svete je množstvo žien, ktoré žijú pomýlené životy. Sťažujú sa na nespravodlivosť vesmíru a nedostatok šancí. Najväčším nedostatkom všetkých krásnych žien je však ich vlastná nevedomosť, nedostatok sebalásky a zdravého úsudku. Ak by sa naozaj ľúbili, každá rodina na svete by bola šťastná, svet by zaplavilo ,,CUNAMI“ zázrakov plynúcich zo ženskej veľkoleposti. Matky sú predsa tie, ktoré udávajú rytmus tanca svojich detí, milenky sú múzami každého muža a priateľky s vedomím seba samej sú lepšie ako slepačia polievka pre dušu. Na vine nie sú neschopní muži, závistlivé okolie, nedostatok literatúry či príliš nepodnetné prostredie, v ktorom sa ocitnete. Ak nie ste ochotná milovať samú seba a prijať sa taká, aká ste, nečakajte to od iných. A hlavne sa nesťažujte. Kompas, mapu aj silu nájdete vo vlastnom srdci a nechoďte na mňa s výhovorkami, že sa to nedá…. Verte, že DÁ!!!!!!

Kde bolo prázdno, tam nebolo miesto na život jednej neobyčajnej ženy. Kde bolo nevypovedané pravdivé posolstvo o jej hodnote, tam nebolo možnosti, aby rástla do seba samej a svojej jedinečnej podoby… KDE BOLO, TAM NEBOLO…. aký paradox. Taký, ako keď žena nevie, kým je a kam patrí!

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Soňa S
Milujem písanie, svoje dieťa a život! Som neobyčajne obyčajná žena, s vierou v zázraky, túžbou meniť svet a žiť plnohodnotne. Romantická hrdinka s často utopistickými predstavami a zmyslom pre nezmysel- áno aj taká občas bývam:) Vo voľnom čase spievam , píšem, plním si sny a robím čo môžem, aby to za to stálo:)