Život píše rôzne príbehy. Jednu netypickú etapu vo svojom živote zažil aj 40-ročný muž z východného Slovenska. Ako 20-ročný získal prácu, na ktorú by ste na najznámejšom slovenskom pracovnom portáli pravdepodobne nenarazili. Pracoval totiž ako umývač mŕtvol. Fakt! Prinášame vám rozhovor s Michalom, ktorý nám porozprával o svojom bývalom zamestnaní, spomienkach, trápení aj pikoškách.

 

UPOZORNENIE: článok nie je vhodný pre slabšie povahy a neplnoletých čitateľov!

Ako si sa dostal k práci umývača mŕtvol? Zrejme to nebol často objavujúci sa inzerát v novinách.

Cez známeho v roku 2000 a vydržal som tam 6 mesiacov.

Opíš mi, ako vyzeral pracovný pohovor. Boli nejaké špecifické požiadavky na prijímanie zamestnancov?

Zmluva bola vykonávaná tak, že sa robili testy na výdrž. Jednalo sa o to, že sa priniesla mŕtvola, vytiahla sa z mraziaceho boxu a uchádzač o zamestnanie ju mal vyzliecť, umyť, osprchovať, navoňať, vysušiť, obliecť a dať do rakvy. Ak to spravil a nemal s tým problém, tak bol vítaný.

,,Uchádzač o zamestnanie mal mŕtvolu vyzliecť, umyť, osprchovať, navoňať, vysušiť, obliecť a dať do rakvy.“

Aká bola pracovná doba?

Pracovali sme od šiestej hodiny rána do štvrtej hodiny poobedia. Ak bol nejaký pohreb, tak sme to robili aj do večera a pracovalo sa 5 dní v týždni, ak to bolo nutné aj cez víkendy.

Neviem si predstaviť, ako vyzeralo pracovné prostredie. Aká atmosféra vládla medzi tebou a kolegami počas pracovnej doby?

V dome smútku, kde mali byť mŕtvi v tichu a pokoji, sme púšťali hudbu a srandovali sme. (smiech) Ale bolo vidieť, že psychika tam klesá. V pracovnom prostredí som sa cítil smutne. Voňavo tam určite nebolo. (smiech)

Mali zamestnanci nejaký dresscode alebo predpísané, čo si môžu/nemôžu obliekať?

Všetko som mal biele, gumený plášť a rukavice.

,,Mám veľa spomienok aj zážitkov. hlavne však veľa smutných.“

Čo je prvá vec, ktorá ti napadne pri bývalej práci?

Mám veľa spomienok aj zážitkov. Hlavne však veľa smutných.

Mali ste ako zamestnanci nejaký veľmi traumatizujúci zážitok?

Keď nám priniesli kamaráta, ktorého sme poznali odmalička. Pracoval v Českej republike na stavbe, spadol z lešenia a hlavu mu prepichla trubica. Keď nám ho priniesli, nemali sme z toho radosť, lebo to bol dlhoročný kamarát a poznali sme ho.

Táto práca určite nie je pre každého. Mal si z nej aj nejaké „vedľajšie“ účinky, napríklad psychické či fyzické problémy?

Fyzicky zle mi občas bývalo a psychicky som na tom nebol až tak zle, až kým mi nezomrela mama. Dovtedy som to nejako zvládal, no potom ma už psychika nepustila ďalej a musel som zmeniť svoju prácu.

Ako boli na tom tvoji kolegovia s psychickým a fyzickým zdravím?

Mal som kolegu, ktorý tam pracoval dlhšie a zažil toho viac ako ja. Mali sme všetci depresie, lebo sme pili, ako sme mali v zmluve.

Koľko ste mali dovolené vypiť denne?

Záviselo to od toho, aký prišiel človek. Keď to bol starší človek a zomrel prirodzenou smrťou, tak sme si dali alebo nedali pohárik. No boli prípady, že prišiel mladý človek po pitve, tak tam sme mohli vypiť maximálne pol litra, aby sme to zvládli. Keď privezú mŕtvolu po pitve, tak smrdí.

,,KeĎ prišiel starší človek a zomrel prirodzenou smrťou, tak sme si dali alebo nedali pohárik. no boli prípady, že prišiel mladý človek po pitve, tak sme vypili pol litra.“

V tejto práci trpela tvoja psychika či pečeň. Bolo to aspoň dobre finančne ohodnotené?

Finančne to bolo dobre, ale žiadne peniaze za to, čo človek pretrpel v práci, nie sú dobré a ten človek nezbohatne z takej roboty.

Vedela tvoja rodina a blízki, čím si sa v tej dobe živil?

Vedeli o tom a reakcia bola taká, že či mám na to žalúdok a či som na to pripravený. Žalúdok som na to mal aj psychiku, ale na odpis som išiel, keď priviezli moju mamu.

Vtedy si dosiahol svoj „strop“, čo by pravdepodobne zložilo nejedného človeka. Bol to finálny dôvod, aby si skončil s touto prácou?

Chcel som skončiť, ale ešte som tam pracoval dva mesiace a potom som s tým sekol. Psychicky to bolo už neznesiteľné. Poznačený som z bývalej práce dodnes.

Michal je dnes rád, že s takým druhom práce skončil a vydržal v nej len pol roka.
Michal je dnes rád, že s takým druhom práce skončil a vydržal v nej len pol roka.

Ako dlho tam vôbec niekto dokáže ostať?

Najviac kolega, pracoval tam 5 rokov. Boli tam aj takí frajeri, čo vydržali 10 rokov.

,,Boli tam aj takí frajeri, čo vydržali 10 rokov.“

Máš odtiaľ nejakú príhodu, na ktorú si počas rokov nezabudol?

V dome smútku bol starší pán, mal asi 150 kg a nezmestil sa nám do truhly. Keď nám ho priniesli, bol tuhý ako betón. Najlepšie, čo sa dalo spraviť, bolo polámať mu kĺbové kosti. Boli sme na to dvaja, vytiahli sme ho na stôl, jeden ťahal a druhý lámal kosti. Potom sa do truhly už zmestil.

,,Boli sme na to dvaja, vytiahli sme ho na stôl, jeden ťahal a druhý lámal kosti.“

Foto: pexels.com, wikimedia.org

Klaudi K.
Obyčajná študentka, ktorá má jeden veľký koníček a tým je písanie. Nasáva inšpiráciu kade tade a píše z každého rožka troška. :-)

KOMENTÁRE

Please enter your comment!
Please enter your name here