Ďalší nudný meeting večer. Obrovská budova, 20 poschodí, stovky kancelárií a nepríjemná sekretárka. Čo viac si môžem priať v piatok večer? Akurát pevné nervy. Stretnutie na konci týždňa o 5, kedy už ide každý domov alebo už doma je, len ja sa trepem na schôdzku ohľadom ďalšej spolupráce. Zaťala som zuby, vošla do kancelárie a počkala, kým ma ohlási sekretárka. Pán riaditeľ jej oznámil, že má dnes už voľno a môže ísť domov. Skvelé. Tak už aj jeho sekretárka ide domov!

„Dáte si kávu?“ „Rada.“ „Mlieko, cukor?“ „Nie, vďaka.“ Nalial nám kávu a sadol si. „Prejdime priamo k veci. Ide vám o podpísanie kontraktu na dlhodobú spoluprácu. Je tak?“ Opýtal sa, hoci presne vedel, prečo som tam. „Áno.“ „V poriadku, idem si po šanón s potrebnými papiermi.“ Nalial do seba celú kávu, a kým som ja tú svoju pomaly dopila, vrátil sa so všetkými potrebnými podkladmi. Položil ich na stôl, odniesol šálky a sadol si. Spojil ruky prstami k sebe a uprene na mňa hľadel. „Tak teda, aké sú vaše návrhy?“ „Myslím, že by bolo dobré začať prelomením bariér. Dohodnúť sa na spolupráci, nejako ju spečatiť. A ďalej to poznáte.“ „Iste. Tak poďme prelomiť bariéry. Máte nejaký nápad?“ „Jeden by som mala.“

Postavila som sa zo stoličky a sadla si na jeho stôl. Pretočila som sa tak, aby som sedela obkročmo neho. Chytila som mu kravatu. „Máte naozaj krásnu kravatu. Fascinuje ma. Smiem si ju vziať?“ „A načo vám bude?“ „Mám záľubu v kravatách. Jednoducho ich zbieram.“ „Ale ja vám ju nedám.“ „Tak si ju vezmem sama.“ A pustila som sa do jej uvoľnenia, dala som mu ju dolu a zavesila na svoj krk. „Vždy si vezmete to, čo chcete?“ „Vždy.“ „Tak to máme niečo spoločné.“ „Naozaj? A čo také chcete vy?“ „Vás.“ „Proti tomu nemôžem namietať.“ Postavil sa zo stoličky a schytil ma okolo pása. Jednou rukou ma pritiahol k sebe a druhou mi siahol pod blúzku. Stlačil mi jeden prsník a vzdychla som. Vytiahol ruku spod blúzky a začal mi vyzliekať sako. Aj keď som ho už mala dolu, ďalej som ho nepustila a rukou ho zastavila. Zošuchla som sa zo stola, takže som stála oproti nemu. Pohľadom a gestom ruky som ho prinútila sadnúť si späť do kresla. Naširoko. Natoľko, že som mala dosť priestoru na to, aby som svoju lodičku pritisla k jeho stvrdnutej pýche v nohaviciach. Nohavice sa mu napínali. Cítila som, že ich chce dať preč. Zložila som nohu a sadla som si na neho obkročmo. Začala som mu rozopínať košeľu a on mne pre zmenu blúzku. Uvoľnil mi podprsenku a tá sa zošuchla na zem. Keď som rozopla posledný gombík na jeho košeli, vytiahla som ju z nohavíc a presunula sa na opasok, gombík a rázporok. On mi medzitým stiahol zips na sukni a keď som sa postavila, skĺzla mi, odhaľujúc mi na nohách čierne podväzky. Prechádzal mi prstom cestičkou medzi prsiami až k okraju nohavičiek. Tam na chvíľu zastavil a potom pokračoval nižšie. Postavil sa z kresla a vysadil ma na stôl. Začal ma bozkávať na krku, postupne prechádzal nižšie a nižšie k mojim prsiam, nižšie až k…

,,poďme prelomiť bariéry. Máte nejaký nápad?“ „Jeden by som mala.“

Vyzliekla som mu košeľu, on mne blúzku. Stiahol mi nohavičky a mne ostali len čierne podväzky a lodičky. Sňal si už aj tak spadnuté nohavice a taktiež čierne boxerky. Pritiahol ma bližšie k sebe. Šmahom ruky zhodil zo stola všetko, čo tam zavadzalo, napokon sa naše telá konečne spojili. Ľahla som si na stôl. Popritom, ako do mňa vchádzal a vychádzal, hladil moje prsia a masíroval mi bradavky. Odrazu prestal a sadol si do kresla. „Deje sa niečo?“ „Nič. Ale chcem ťa vidieť, ako si to urobíš sama. Chcem sa na teba pozerať.“ Bola som taká vzrušená, že som bez mihnutia oka poslúchla. Dala som si pravý ukazovák do úst a chvíľu sa s ním hrala, akoby to bolo jeho „náčinie“. Videla som ako ho to vzrušuje. Po chvíli som presunula ukazovák dolu a vošla dnu. Postupne som pridala ďalšie dva prsty a druhou rukou som si masírovala prsia. Už bol načisto vzrušený, keď som odrazu vykríkla od orgazmu. V tú chvíľu sa postavil, vzal ma a preniesol na malý gauč, ktorý mal v kancelárii. Zhodil ma naň a vrazil ho do mňa. Z celej sily. Prirážal, akoby mu išlo o život. Bolo to neskutočné. Prišla na mňa druhá vlna orgazmu a chvíľu na to pán riaditeľ explodoval priamo do mňa s poriadne hlasným výkrikom. Ostal ležať na mne. Bez pohnutia. Len ja som mu nežne láskala ramená.

Sedel na gauči a ja som polo ležala, polo sedela pod ochranou jeho ramena. Hral sa mi s vlasmi. „Myslím, že bariéry sú prelomené, spolupráca dohodnutá a spečatená.“ „Iste. Obaja sme dostali to, čo sme chceli. Ale je najvyšší čas ísť. V pondelok podpíšeme zmluvu.“ Žmurkla som na neho. Zdvihli sme sa z gauča a začali sa obliekať. Keď som sa zohýbala po nohavičky, postavil sa za mňa a rukou mi vošiel do rozkroku. Vsunul do mňa dva prsty a krúžil nimi. Opäť som bola vzrušená. Vytiahol zo mňa prsty a prehol ma na stôl. Ležala som na bruchu a držala sa okraja. Stála som rozkročená a čakala. Vrazil ho do mňa hlboko. Prirážal na doraz, kým som nekričala od božskej slasti. Bol ako zviera. Netrvalo dlho a opäť vo mne vyvrcholil.

Keď sme obaja rozdýchali tú vlnu vášne, ktorá nami lomcovala, konečne sme sa poobliekali. Spoločne sme nastúpili do výťahu a zviezli sme sa do podzemných garáži. Odviezol ma domov. K nám domov, kde sme si dali chutnú večeru a ešte jedno číslo…

Foto: Pinterest

Maťa
Nechýba jej bulharský temperament a s vášňou sa púšťa do nových vecí. Miluje knihy, čokoládu a fitnes. S otvorenou náručou prijíma adrenalínové výzvy a rovnako aj tie žurnalistické.