Koncert sa mal čochvíľa začať. Aj keď ma hneď po ňom čakala práca – rozhovor so spevákom a jeho spracovanie, tešila som sa. Kapela hrala taký neokukaný štýl hudby a boli fakt super. Rýchle skladby striedali pomalé a okrem skvelej hudby všetkým v hľadisku učaroval aj uchu lahodiaci hlas lídra, ktorý bol navyše vtipný. Všetci sme sa skvele bavili a musím uznať, že spevák oplýval nielen dobrým hlasom a šarmom, ale ešte niečím iným. Zvláštnym druhom magnetizmu.

Poznáte to, keď sú mladé 15-ky rachnuté do členov kapiel. Niežeby boli tí najkrajší na svete, ale jednoducho z nich vyžaruje čosi, čo k nim tie mladé baby ťahá. Presne niečo také sálalo aj z neho. Hoci mu ťahalo k 40-ke, priťahoval ma. Do riti! Toto bude ťažké – urobiť s ním rozhovor a nepredstavovať si kde-čo. Po koncerte predávali ešte CD-čka, rozdávali podpisy a fotili sa s fanúšikmi. Tak som si aj ja jedno kúpila, strihla si fotku s kapelou a požiadala o rozhovor. Súhlasil. Aj sa potešil. Poslal zvyšok skupiny do najbližšej kaviarne a my sme ostali v „šatni“ sami. Jeho úsmev a dobrá nálada boli nákazlivé a dostávali ma do kolien. Aj napriek tomu, že som bola o viac ako 15 rokov mladšia.

Položila som mu všetky vopred nachystané otázky. Nad niektorými sa pousmial a na niektoré, vrátane tej poslednej, odpovedal s humorom. ,,Máte nejakú spriaznenú dušu a prekážajú jej vaše fanúšičky?”
„Aby jej prekážali, museli by najprv nejaké fanúšičky byť. A ak by aj boli, musela by byť nejaká spriaznená duša, ktorej by vadili.“
„Tak ďakujem. To je všetko. Ešte vám to prepošlem vo finálnej verzii.“
„Určite všetko, slečna?“
„Áno.“ Podal mi ruku a naklonil sa, akoby ma chcel na rozlúčku pobozkať na líce.
„Určite všetko?“ zašepkal mi do ucha. Potom na mňa pozrel tým najtajomnejším pohľadom a mne sa podlamovali kolená. Jemne kučeravá ofina mu padala do očí.
„Ja..,“ slová sa mi zasekli v hrdle. Nevedela som, čo povedať. Vyriešil to za mňa, keď ma pobozkal. A ja som sa nebránila.
„Tak predsa nie všetko,“ zašepkal a ďalej ma bozkával. Vekový rozdiel prestal existovať. Jednou rukou ma držal za pás, druhou na krku. Bozkával neskutočne. Bolo mi jasné, že toto sa viac nezopakuje, preto som si ten bozk užívala naplno. On však neostal len pri ňom. Vysadil ma na stôl a vyzliekol mi tričko. Pohľadom u mňa hľadal súhlas. ´Preboha, jasné, že áno!´ Veď kto by odolal slovenskej celebrite? Ale fakt charizmatickej, nenafúkanej? Ja teda nie…

Ani ja som ho nenechala dlho oblečeného. Stiahla som mu tričko a rozopla nohavice. Objal ma, bozkával. Jednou rukou mi prechádzal po chrbte od zadku hore, druhou od krku dole. Stretli sa mu na zapínaní podprsenky, ktorú chvatne rozopol. Stiahol mi ju a hodil na zem. Pritiahol si ma k sebe, prsiami som sa dotýkala jeho hrude. Hľadeli sme si do očí a zrýchlene dýchali. Lačne sa mi vrhol na pery a bozkávali sme sa ako o život. Stlačila som mu zadok a pritisla ho ešte viac k sebe. Cítila som, aký je vzrušený. Uvoľnila som mu pe*is z boxeriek a dráždila som ho rukou. Vzdychal mi do pier. Do spodnej mi jemne zahryzol a zastavil mi ruku.

Trochu odstúpil a stiahol mi spod sukne nohavičky. Jednou rukou mi zašiel pod sukňu a začal ma dráždiť. Vsunul do mňa dva prsty, kmital nimi a palcom mi tlačil na klitoris. Bola som neskutočne vzrušená. Kým si ma posunul na okraj stola, bradavky mi celkom stvrdli a dva prsty vystriedala jeho pýcha. A že sa teda mal čím pýšiť! Vstupoval do mňa pomaly, nikam sa neponáhľal a ja som ho v sebe prijala úplne celučičkého. Začal sa vo mne v miernom tempe pohybovať a na každom vniku si dal skutočne záležať. Precízne prirážal. Zrýchľoval a ja som mala pocit, že od rozkoše vybuchnem. Už len pár prirazení. Videla som to na ňom. Sťahovala som svoje vnútro, čo ho ešte viac nabudilo. Poddala som sa tomu a kričala pre ten výbuch, čo vo mne spôsobil. Prirazil poslednýkrát, zreval a prudko dýchal. Bol to ten najlepší orgazmus v mojom živote.

Pomaly zo mňa vyšiel a nežne ma pobozkal. Obliekli sme sa, len ja som nevedela nájsť svoje nohavičky.
„Tie už neoblečieš,“ povedal s úsmevom. A keď som sa na neho pozrela, pochopila som. Držal ich v ruke a „odkladal“ si ich do vrecka. Ešteže vonku bol horúci večer. Pri rozlúčke mi dal svoje číslo, vraj keby som niekedy prišla do Bratislavy. A ja som sa tam rozhodne chystala…

Maťa
Nechýba jej bulharský temperament a s vášňou sa púšťa do nových vecí. Miluje knihy, čokoládu a fitnes. S otvorenou náručou prijíma adrenalínové výzvy a rovnako aj tie žurnalistické.