Tak, niet viac cesty späť. Otváram dvere do preplneného baru. Chvíľku mi trvá, kým si oči zvyknú na vo vnútri panujúce pološero. Prekvapuje ma, koľko ľudí si vyberá na piatkový večer takúto triviálnu zábavu v podobe vysedávania v zadymenom, smradľavom bare podfarbenom tichou džezovou hudbou.

Po chvíľke váhania nachádzam prázdny kútik, modré sedadlá do L-ka v rohu zadnej miestnosti, so skvelým výhľadom na dvere a v diskrétnej vzdialenosti od barového pultu… Akoby stvorené pre tiché, tajné rande. Ďalšie veľké plus tohto podniku je umiestnenie toaliet blízko vchodu.  Hm, to sa mi bude ešte hodiť – pomyslím si potmehúdsky a usmievam sa infantilne pred seba.

Personál je fakt pohotový. O minútu mám pred sebou obľúbený beton (jasné, že je to becherovka s tonicom, pravá, nie citrónová) a pregĺgajúc studený drink rozmýšľam o tom, kedy som naposledy vysedávala na podobných miestach, sama… Vlastne, ešte nikdy.

Z víru myšlienok ma vytrhne trochu podgurážený, vôbec nie sympatický muž v strednom veku, ktorý si ma premeriava s neskrývaným záujmom. Tak, takéhoto hádam ešte zvládnem odplašiť… Po obohacujúcej konverzácii o svojom manželovi, ktorý hneď pribehne za mnou, konečne hompáľavým krokom odpochoduje k ďalšiemu stolu.

Nuž, asi to bol hlúpy nápad. Čo som si len ja, krava stará, myslela. Dievča zlaté, dopi ten beton a zdupkaj pekne do pohodlia svojho domova. Ale zrazu…. kde sa tu len berie? Nechce sa mi veriť vlastným očiam. Naozaj je sám? Pozerá sa mojím smerom. No, teraz, kočka, vystri sa!  Len neuhnúť pohľadom. Bože, ako to len robia v tých filmoch… Zľahka si prejdem špičkou jazyka po perách…

Dych sa mi zrýchľuje. Zase ten infantilný úsmev… ale ku podivu, akoby zabral. Ten chlap sa vyberá mojím smerom… je krásny, vysoký, aj spod košele sa vykresľujú rysované svaly. Srdce mám v krku, všetka krv sa sústreďuje, ale na malom kúsku môjho tela, ktoré ukrývajú špeciálne na tento večer kúpené, veľmi sexi nohavičky. Už stojí predo mnou a mužným baritonom hlesne obligátnu otázku: máte tu voľné, slečna? Na chvíľku ešte váham, či sa v mojom veku neuraziť kvôli tej slečne, ale potom iba ďalším poloúsmevom elegantne posuniem svoj zadok o miesto ďalej, akoby gesto: sadni si, frajer.

Namiesto toho druhého pohárika by som si dala radšej teba

Naďalej naňho vyzývavo a bez jediného slova pozerám – nechápem, ako to dokážem… V hrdle mi vyschlo už pred minútou, preglgnúť by som nedokázala ani za milión… „Ahoj, som Adam.” Ozve sa krásny muž.„Ahoj, Adam”  – súkam zo seba so značnou námahou, no našťastie pre cudzie ucho znie môj hlas celkom bezstarostne. Na jeho otázku, či tiež mám meno, odpovedám iba ďalším vyzývavým úsmevom, po ktorom spod prižmúrených viečok pridám:  „za drink odpoveď…” Chlap sa asi chytá do pasce, pýta sa: „takže si dáš ďalší pohárik? Alebo hneď dva?” Má nádherný úsmev, mužný profil…. hm, až ho začínam ľutovať za to, čo s ním plánujem urobiť… „No namiesto toho druhého pohárika by som si dala radšej teba.” Moja odpoveď ho trochu vyvedie z miery, ale iba na nanosekundu. Potom s nonšalantným úsmevom prikývne: „už sa teším”. „Hneď som späť.” Poberá sa k barovému pultu.

Ešte raz, naposledy si poobdivujem jeho svalnaté pozadie a kým on mizne za stenou, rozdeľujúcou dve miestnosti, ja nebadane vykĺznem popri inej stene akoby k toaletám. Fajn, nikto si ma nevšimol. Čašník, ani ON. Otváram dvere, ocitám sa zase na ulici, chladný vánok sa snaží upokojiť môj zrýchlený tep. V taxíku sa už neubránim krásnemu, sebavedomému smiechu. Som kočka, stále som kočka! Dokážem zbaliť chlapa, iba svojím výzorom! No a čo, že sa taxikár kuká ako na šialenú ženskú…

Tichučko zamkýnam vchodové dvere, vyzliekam sa v kúpeľni, aby som nerušila deti. Pohladkám oboch po vláskoch, chvíľku si tíško vychutnávam pokojnú nočnú atmosféru detskej izbičky a potom sa už po špičkách vkrádam do postele. Moja polovička sa ku mne obráti, v polospánku vtlačí pusu na líce a spýta: „koľko je hodín?” „Jedenásť, zlato.” „Po predstavení sme si ešte sadli s Luckou na drink do baru.” „Páčila sa ti tá dráma?” Môj drahý, ani nevieš, ako veľmi…. pomyslím v duchu, no šepotom odpoviem iba: „celkom”. „Nabudúce hrajú hru  Kráľ Lear. Tam by sme mohli spolu, hm?”  „Vieš, že ma také k*kotiny nezaujímajú. Ak budeš chcieť do divadla, ber zase Lucu.”

Dohodnuté, zlato. Len aby si neoľutoval…No jasné, že tieto myšlienky nevyslovujem nahlas. Vlastne, už nepoviem vôbec nič. Pritúlim sa k svojej životnej láske s dávkou novej sebaistoty, ktorú som získala pod spaľujúcim pohľadom cudzieho krásavca dnes večer.

Autor: Sysa

Rôzni
Táto redaktorka ešte nemá svoj redaktorský účet, pretože píše jeden zo svojich prvých článkov. Ale čoskoro... :)
  • Iveta

    Aj ja som to už spravila, vééééľmi dobrý pocit, odporúčam každej žene. Len či nájdem aj druhý krát silu odísť… ;-)